Náboženský duch

Desať charakteristík náboženského ducha

1. Bezmocnosť (bez moci)
„ktorí majú tvárnosť pobožnosti, ktorí však jej moc zapreli. A tých sa stráň.“ (2Tim 3:5)
Náboženský človek má formu (vzhľad, masku) zbožnosti vo vonkajších ceremóniách a rituáloch, ale neponúka moc k zmene života. Evanjelium je mocou Božou na spasenie, oslobodenie, uzdravenie a celistvosti ducha, duše i tela. Božie Slovo spolu s pomazaním a inštrukciou od Ducha Svätého prináša Božiu moc k zmene života.
2. Druhou charakteristikou náboženského ducha je sa vždy zameriavať na negatívne veci, ktoré sa dejú okolo teba. Jeho tendencia je vidieť ako svoju primárnu úlohu rúcať to, čo vidí, ako nesprávne. Náboženský duch inklinuje k tomu, že vidí viac v ľuďoch to, čo je zlé, ako to, čo je v nich dobré.
3. Tretia charakteristika náboženského ducha je manifestovaná v osobe, ktorá sa stále snaží napraviť to, čo je zlé v iných ľuďoch, akoby bola Bohom povolaná do tejto služby.
4. Štvrtá charakteristika náboženského ducha je mať dojem, že dotyčná osoba je k Bohu bližšie, ako niekto iný; alebo, že jeho život alebo jeho služba sa viac páči Bohu.
 Piata charakteristika náboženského ducha je tendencia porovnávať sa s tými, o ktorých si myslíme, že sú menej duchovní, a tak budujeme seba a druhých búrame.
6. Závisť je šiesta charakteristika náboženského ducha. Toto je tendencia byť upodozrievavým k alebo oponovať novým hnutiam, zborom alebo službám.
7. Siedma charakteristika náboženského ducha je mechanický modlitebný život. Keď cítime uvoľnenie po skončení modlitebného času – s tým, ktorého milujeme, sme motivovaní náboženským duchom.
8. Ôsma charakteristika náboženského ducha je robenie vecí, aby sme boli všimnutí alebo prijatí ľuďmi.
9. Deviata charakteristika náboženského ducha je tešiť sa viac z toho, čo Boh spravil v minulosti, ako z toho, čo robí v prítomnosti. Zameranie je na minulosť a naša budúcnosť je zarazená.
10. Desiata charakteristika náboženského ducha je, keď si vedieme „skóre“ na naše duchovné životy. Toto zahrňuje naše dobré pocity z nás samých, lebo chodíme na viac zhromaždení (stretnutí), viac čítame Bibliu alebo robíme viac vecí pre Pána, ako iní kresťania.
 
Štyri hlavné oblasti  pôsobenia náboženského ducha

1. Prvá hlavná charakteristika náboženského ducha je inflexibilita (nezmeniteľnosť, neoblomnosť). Toto predstavuje ľudí, ktorí nechcú zmenu. Nechcú zmeniť čas služby, čas stretávania, farbu koberca alebo dĺžku sviečok v cirkvi. Je mnoho náboženských ľudí, ktorí opúšťajú svoje zhromaždenia kvôli tomu, že nechcú nič zmeniť – lebo sa primárne zaoberajú len sebou.
Bol jeden pastor holandskej reformovanej cirkvi v Afrike, ktorý vyučoval o Božej láske 8 týždňov. Jeden zo starších navrhol, aby sa ľudia počas služby pozdravili. Pastor si myslel, že by to bol dobrý nápad, prijať túto zmenu v ich službe. 24 rodín odišlo zo zboru. Ich dôvod bol, že prišli do cirkvi počúvať Božie slovo a nie sa rozprávať s ľuďmi. Vidíte, bola v tom zbore v tom čase potreba zmeny a zapojenia viacej služby tela. Tí, ktorí prijali túto zmenu, prosperovali; a tí, ktorí ju neprijali, boli mŕtvi ako klinec vo dverách. Ak by sme mali zmeniť formát našej služby, ktorý prioritne nepochádza z Biblie, tak náboženskí ľudia by sa tu poriadne rozrušili. Biblia veľmi málo hovorí o poriadku služby. Štruktúra našich chvál, služby tela, kázania a výziev nebola skutočnou štruktúrou ranej cirkvi. Oni spievali, čítali Písma a vyučovali, ale robili to spôsobom, ktorý bol prispôsobený ich kultúre a životnému štýlu. V začiatkoch 20. storočia sme žili v roľníckej kultúre a nedele boli vyhradené pre cirkev. Pre toto nenájdeš žiaden verš, ale náboženskí ľudia ťa nazvú kultom, ak sa začneš stretávať v iný deň, ako v nedeľu a ty vtedy môžeš byť priamo v centre Božej vôle pre teba.
Vezmite si pôvod nedeľnej školy (besiedky), ktorá bola založená Robertom Rakesom vo Veľkej Británii, ktorí vzal sirôtky z ulice a začal ich vyučovať v nedeľnej škole. Ich nedeľná škola nebola ničím podobná tej, ktorú poznáme dnes. Používal Bibliu ako učebnicu, aby naučil deti ako čítať a písať. Keby sa teraz naša kultúra zmenila a stalo by sa nemožným pokračovať v nedeľnej škole v našich zboroch, všetci náboženskí ľudia by sa pravdepodobne veľmi rozrušili a niektorí by dokonca odišli aj z cirkvi.
Náboženskí ľudia sú neflexibilní, nechcú sa meniť a nechcú sa prispôsobiť potrebám druhých, pretože sa primárne zaujímajú len o seba. Ak chceme byť úspešní ako cirkev, budeme sa musieť zmeniť. Ak chceme iné výsledky, môžeme robiť to, čo sme robili doteraz, ale musíme sa chcieť zmeniť. Prosím, spomeň si, čo som povedal počas mojich posledných sérií na premoženie svojich limitácií: Ak máš veľký problém, urob veľkú zmenu a ak máš malý problém, urob malú zmenu. Dovoľte mi dať vám verš na podopretie potreby flexibilnosti a ochoty zmeniť sa správnym smerom.
1 Samuel 2:18-19 A Samuel posluhoval pred tvárou Hospodinovou, mládenček, opásaný ľanovým efodom. ¹⁹A jeho matka mu robievala pláštik a nosievala mu hore z roka na rok, keď ta chodievala so svojím mužom obetovať ročnú obeť bitnú.
Vidíme tu, že potom, čo prestala Samuela jeho matka kojiť, dodržala svoj sľub a „požičala“ ho službe Pánovi v chráme pod autoritou Éliho. Každý rok mu jeho matka robila nový kabát a nosila mu ho. Niekedy boli urobené na tom kabáte určité zmeny, ktoré záviseli na jeho fyzickom raste inokedy to boli zjavné zmeny. Koľkí z vás viete, že malá ovečka by nebola dostačujúca pre kabát na 16 ročného chlapca, ale bolo by to akurát pre 4-ročného? Vec, ktorú potrebujeme vidieť je, že každý rok dostal nový kabát a že boli na ňom urobené zmeny. Potrebujeme zostať flexibilní a ochotní k zmene, ako nás Boh vedie na vyššiu úroveň úspechu v našich cirkevných a našich osobných životoch. Zapamätaj si, že náboženskí ľudia sú neflexibilní a neochotní k zmene.
A Pán je Duch, a kde je Duch Pánov, tam je sloboda. ¹⁸No, my všetci odostretou tvárou vzhliadajúc sa v sláve Pánovej sťa v zrkadle meníme sa na ten istý obraz, od slávy v slávu, ako od Ducha Pánovho. (2Kor 3:17-18)
2. Perfekcionizmus je hlavnou súčasťou náboženského ducha. Perfekcionisti nemôžu tolerovať chyby alebo zlyhania v sebe či v iných. Neustále sedia na súde druhých, pretože majú ducha súdenia a kritiky, ktorý je v činnosti v ich vlastných životoch.
Nesúďte podľa zovňajška, ale súďte spravodlivý súd! (Ján 7:24)
Nesúďte, a nebudete súdení; neodsudzujte, a nebudete odsúdení; prepúšťajte, a budete prepustení. ³⁸Dávajte, a bude vám dané, dobrú mieru natlačenú, utrasenú a presypanú, a takú dajú do vášho lona, lebo tou istou mierou, ktorou meriate, bude vám tiež odmerané. (Lk 6:37-38)
Existuje sloboda od ducha súdenia a kritiky pre veriacich, ktorí sú založení na milosti a nie na zákone. Keď je pre osobné zlyhanie prijatá milosť, má to tendenciu učiniť nás ľuďmi milosti a odpúšťania iným. Postoj skutočného kresťana je vždy vykupujúci a odpúšťajúci. Naše myslenie musí byť také, že každý sa môže zmeniť, ak tam je úprimnosť a túžba byť viac podobný obrazu Krista. Čím viac prijímaš od Pána, tým viac môžeš dať. Môžeš dať iba to, čo máš a ak si perfekcionista podporovaný náboženským duchom, môžeš dať iba súd, kritiku a odsúdenie.
 A tak teraz už nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi, ktorí nechodia podľa tela, ale podľa Ducha. (Rim 8:1)
3. Ďalšia hlavná charakteristika náboženského ducha je zákonníctvo. Toto sú ľudia, ktorí sa snažia kontrolovať, usmerňovať alebo prikrývať svoje problémy nasledovaním súboru pravidiel a tradícií, ktoré sú vložené na nich inými náboženskými systémami a názormi. Tento náboženský duch môže byť vystopovaný až k Adamovi a Eve v záhrade.
A žena videla, že je strom dobrý na jedenie z neho, že je žiadosťou očiam a že je to prežiadúcny strom, aby urobil človeka rozumným, tak teda vzala z jeho ovocia a jedla a dala spolu i svojmu mužovi, a jedol. ⁷Vtedy sa otvorili oči obidvoch, a poznali, že sú nahí. A naviažuc figového lístia spravili si zástery. ⁸Potom počuli hlas Hospodina Boha, chodiaceho po raji, k dennému vetru večernému. Ale Adam i jeho žena sa skryli pred tvárou Hospodina Boha v prostriedku medzi stromami raja. ⁹A Hospodin Boh volal na Adama a riekol mu: Kde si? ¹⁰A povedal: Počul som tvoj hlas v raji, ale som sa bál, lebo som nahý a preto som sa skryl. ¹¹A Boh mu riekol: Kto ti oznámil, že si nahý?! Či si azda jedol zo stromu, o ktorom som ti prikázal, aby si nejedol z neho? ¹²A Adam povedal: Žena, ktorú si dal, aby bola so mnou, tá mi dala zo stromu, a jedol som. ¹³A Hospodin Boh riekol žene: Čo si to urobila?! A žena povedala: Had ma zviedol a jedla som. (Genesis 3:6-13)
Náboženskí ľudia si snažia vytvoriť vlastnú prikrývku, ktorá dáva vzhľad toho, že sú skutočne to, čo Boh vyžaduje. A toto je to, prečo náboženstvo v našej spoločnosti rozrastá. Každá osoba cíti potrebu zakryť svoju duchovnú nahotu ako výsledok viny, čo nás privádza k ďalšej charakteristike náboženského ducha.
Adam a Eva mali veľký problém hriechu, ktorý sa snažili regulovať a ovládať svojou vlastnou silou. Oni vedeli, že boli nahí a že je potrebné niečo urobiť, aby vyliečilo ten problém, tak si vzali figové lístie, aby zakryli svoju nahotu. Problémom ale bolo, že keď Boh prišiel, aby mal s nimi spoločenstvo, zistili, že ich samo-vyrobená prikrývka nemohla adekvátne jednať s problémom hriechu. Existovalo len jedno správne prikrytie hriechu a tým bola nevinná krv iného reprezentanta, z ktorého kože Boh urobil prikrývku pre Adama a Evu. Môžeme vidieť, že tento náboženský duch zákonníctva a dobrých skutkov sa ďalej množil v prvej rodine. Vidíme ho manifestovaného v obetiach, ktoré spravil Bohu Kain.
A Adam poznal Evu, svoju ženu, a počala a porodila Kaina <Kain = Nadobudnutý>, a riekla: Nadobudla som muža s Hospodinom. ²A zase porodila jeho brata Ábela <Ábel = Márnosť, smútok>. A Ábel pásol ovce, a Kain obrábal zem. ³A stalo sa po čase, že Kain doniesol Hospodinovi obetný dar z plodu zeme: ⁴A doniesol aj Ábel z prvorodených svojho stáda a z ich tuku. A Hospodin pohliadol milostive na Ábela a na jeho obetný dar. ⁵Ale na Kaina ani na jeho obetný dar nepohliadol, a preto sa Kain veľmi rozpálil hnevom, tak, že opadla jeho tvár. ⁶A Hospodin riekol Kainovi: Prečo si sa rozpálil hnevom, a prečo opadla tvoja tvár?⁷Či, keď budeš dobre robiť, nebude povznesená a veselá? A keď nebudeš dobre robiť, hriech leží pri dveriach, a jeho túžba sa neslepo tebe. Ale ty budeš panovať nad ním! ⁸Na to zase hovoril Kain s Ábelom, svojím bratom. Ale stalo sa potom, keď boli na poli, že povstal Kain na Ábela, svojho brata, a zabil ho. ⁹A Hospodin riekol Kainovi: Kde je Ábel, tvoj brat? A Kain povedal: Neviem. Či som ja strážcom svojho brata? ¹⁰A Hospodin riekol: Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata volá ku mne zo zeme! (Gn 4:1-10)
V tom čase, ako prišli Kain a Ábel na scénu, Boh ustanovil, že za správne prikrytie hriechu bude považovať smrť nevinného Baránka. Toto bolo tou jedinou obeťou, ktorú by Boh prijal. Ale Kain vošiel pod inšpiráciu náboženského ducha zákonníctva a strávil mnoho času, energie a iniciatívy, aby predniesol nádhernú ovocnú obeť Pánovi. Jediným problémom ale bolo, že Boh nebude utíšený alebo uspokojený ničím menším, ako je krvná obeť. Tak zo závisti, ďalšieho náboženského ducha, Kain zabil svojho brata Ábela. Keď sa Boh na toto pýtal, Kain povedal: „Či som ja strážcom svojho brata?“ Náboženskí ľudia podnietení duchom zákonníctva nemajú žiadnu starosť alebo záujem o nikoho iného, len o seba a to je dosť samo o sebe. Ich jediným záujmom je obraz o sebe, ktorým budia dojem pred Bohom a druhými ľuďmi. Čo sa z tohto môžeme naučiť, je že náboženskí ľudia sa snažia vytvoriť si svoje vlastné prikrytia, ktoré dávajú vzhľad, že sú tou vecou, ktorú Boh požaduje, čo je aj príčinou toho, prečo sa náboženstvo v našej spoločnosti rozširuje. Každá osoba cíti potrebu prikryť svoju duchovnú nahotu ako výsledok viny, čo nás privádza k našej ďalšej charakteristike náboženského ducha.
4. Nadmerná vina, ktorá motivuje človeka pracovať pre Boha, aby Ním bol prijatý ako prikrytie svojho hriechu, je hlavnou zložkou náboženského ducha.

K zakúpeniu: K zakúpeniu:

https://www.kumran.sk/duchovny-boj-sekty/20046-premozeni-nabozenskeho-ducha.html#viac-o-produkte