Nedajte sa manipulovať !

Pozor na brečtan
Iným typom manipulátora je Lenka. Pôsobí útlo a krehko a celé okolie má pocit, že ju musí ochraňovať. „Zdala sa mi spočiatku veľmi zraniteľná, vyrastala u príbuzných, bez mamy. Ľutovala som ju, a tak som jej ponúkla, že sa môže presťahovať k nám podnájmu a bude platiť menej ako my ostatní, keďže nemá rodičov. Veľmi rada to urobila, lenže po čase som zistila, že Lenkini príbuzní jej dávajú dosť peňazí a ona nie je žiadna chudera. Dokázala si vždy nájsť solventného chlapa, ktorý za ňu kadečo poplatil, vybavil, zariadil: veď ona by bez jeho pomoci zahynula. Nakoniec ten chlap robil za ňu všetko, a keď ju prekukol, okamžite si našla druhého a ako imelo zasa parazitovala na ňom. Aj my sme kopu vecí robili za ňu: nemala čas upratovať, nakupovať ani neplatila podnájom.
Vždy chcela, aby som si poznámky robila cez kopírovací papier a jej dávala kópie. Keď som zistila, že ona sa zatiaľ vyvaľuje v posteli alebo v kozmetických salónoch, povedali sme si s ostatnými: dosť! Lenka sa musela odsťahovať a žiadne poznámky zo školy odo mňa už nedostávala. Každému sa síce na mňa sťažovala, ale potom si zasa našla obeť, okolo ktorej sa ovinula,“ hovorí študentka Marika a čuduje sa, že to s Lenkou tak dlho vydržala. „Kým tento druh manipulátora prekuknete, trvá to dlhšie. Spočiatku sme ju ľutovali, lebo Lenka sa takto zrejme naučila správať, keď zostala bez rodičov. Aj teraz mám s ňou súcit, pretože bez ochranných krídel mamy a otca sa vyrastá ťažko, ale jej manipulácie sa nedajú dlho znášať. To môže iba chlap, ktorý je do nej zaľúbený, ale aj tak nikto nemôže prebrať úplnú zodpovednosť za zdravého dospelého človeka, je to proti prírode,“ krúti hlavou Marika.

Uplakaná puťka
Alena zasa vyrastala v rodine, kde otec „hrozne“ ubližoval jej matke. Tá sa vždy sťažovala na manžela, ťažký osud, poukazovala na to, že ona sa podriaďuje celej rodine. „Len si vyberte, kam chcete ísť na dovolenku, na mojej mienke nezáleží, ja sa podriadim,“ hovorievala a potom sa často stalo, že na dovolenke nebola spokojná, fňukala, a keď sa otec ozval, rozplakala sa. „Aj ja som otca spočiatku považovala za tyrana, ale ako som rástla, vnímala som, že otec nikdy nič nerozhodol bez toho, aby sa opýtal mamy a neskôr aj mňa. Ak som mala nejakú požiadavku, zvážil ju a veľmi často mi vyhovel. Mama však nikdy jasne neformulovala, čo chce. Nepovedala, že chce ísť k jazeru, my s otcom radi chodíme na túry a ona vždy šla s nami a potom nám celú dovolenku otrávila nárekom.
V puberte som začala byť nervózna z jej správania, ale keď som jej niečo vyčítala, rozplakala sa a ja som začala mať pocit viny. Tak to bolo aj v iných situáciách. Nepovedala, čo chce, iba pasívne čakala, a keď otec rozhodol tak, ako sa jej nepáčilo, začala hundrať, fňukať a sťažovať sa. Ak dostala možnosť rozhodnúť ona, nikdy to neurobila, celú zodpovednosť za svoj život presunula na partnera. Otec býval z toho dosť podráždený,“ spomína dcéra, ktorej sa mama dodnes chodí sťažovať na svojho partnera a zničený život. Keď jej však dcéra navrhne akékoľvek riešenie, ihneď sa vykrúca, presne vie, ako a čo sa nedá. „Sú chvíle, keď mi prasknú nervy a kričím podobne ako otec. Mama nás obviní z hulvátstva a začne plakať. Ako dieťa som ľutovala mamu a verila jej sťažnostiam, teraz zasa ľutujem otca,“hovorí dcéra, ktorá matkinu pasívnu agresivitu neznáša: „Tvári sa ako domáca puťka, pritom s nami celý život manipuluje!“

Radí psychologička Vlasta Mináriková
„Hoci sa bez jemnej manipulácie v rodine zrejme nezaobídeme, je dobré, ak si to uvedomujeme a nemanipulujeme príliš často. Obráti sa to totiž proti nám, deti sa to od nás naučia a väčšina dospelých je na manipulácie citlivá a bude nás pokladať za nepríjemného človeka, ktorému sa treba vyhýbať. Ešte horšia situácia bude s partnerom: ak odhalí našu manipuláciu, bude ostražitý a bude sa brániť. Komunikácia sa potom končí hádkami, spormi až rozchodom. Manipulátor začína vetu takýmito vetnými obratmi: viem, že si šikovná, tebe sa to určite podarí a potom prehodí úlohu na vás. Občas sa to dá pochopiť, ale omnoho lepšie je priznať sa: snažím sa, nedarí sa mi, prosím, pomôž mi. Alebo: som teraz lenivá, mohol by si, prosím, priniesť, urobiť to a to… Najhoršie sú vety typu: Keby si ma mal rád, určite by si vedel, čo ja chcem. Som veľmi nešťastná, že si v škole dostal zlú známku.
To sú už znaky citového vydierania, zle je, ak sa partnerovi vyhrážate samovraždou, keď vás opustí a podobne. Cieľ každého manipulátora, nech používa akékoľvek metódy, je totiž vopred jasný: ovplyvniť vás natoľko, aby ste vykonali jeho želanie. Ak manipulátora odhalíte, ihneď mu dajte najavo, že s jeho metódami nesúhlasíte, a dohodnite si, najmä na pracovisku, presné plnenie úloh. Pozor na manipulátorov vo vzťahu. Je dobré, skôr ako urobíte závažné životné rozhodnutie, žiť s partnerom aspoň pol roka. Vtedy sa akákoľvek manipulácia odhalí a vy máte možnosť vycúvať zo vzťahu.“

Najčastejšie typy manipulátorov
Diktátor – presadzuje svoje názory, postoje, mienka iných ho nezaujíma.
Chuderka – pasívna, ktorá zodpovednosť prenáša na iných.
Vypočítavec – vie, čo by chcel dokázať, ale presne vie aj to, prečo sa to nedá.
Brečtan – predstiera absolútnu závislosť od partnera. Počíta s jeho pomocou.
Posledný spravodlivý – iba on vie, čo je správne, kritizuje, posudzuje, kontroluje.
Tatuško – domnieva sa, že vie, čo je dobré pre iných, a rozhoduje za nich aj proti ich vôli.
Prefíkanec – pravdu má iba on. Nedôveruje nikomu a zo svojich nezdarov obviňuje okolie.
Majster – so znalosťami psychológie ľahko využíva slabosti protivníka vo svoj prospech.

Zdroj: https://www.e-pacient.sk/gui_pacient/clanky/clanok.php?id=0000000257