Odhalená Jezabel I.

Ako sa to mohlo stať?
        Z Genesis, to čo sa stalo v záhrade manželskému páru a rodine,  ovplyvňuje každú oblasť nášho života. Písal som o démonických vplyvoch na mužov, ktoré spôsobujú odstúpenie svojej vedúcej pozície kňaza rodiny. Nazývame ich typom Achabovského ducha. Rovnako ako v biblickom vzore, Boh určil muža zodpovedného za to, čo žena robí. Ničivý súbor príznakov nazývame Jezabel osobnosťou alebo typ Jezabel duchov. Vo väčšine situácií, hostitelia týchto subjektov sú ženy, ktoré spochybňujú a uchvacujú autoritu mužovi, ktorú Boh dal mužskej autorite. Táto skupina duchov spôsobuje obrovské problémy v živote ženy, manželstva, rodiny, Cirkvi a dokonca aj v obchodnom svete, ale nie je obmedzená iba na prejavy u žien. Veľa mužov taktiež pôsobí pod vplyvom rovnakej démonickej sily.
        Niektoré z významov mena „Jezabel“ sú: zdržanlivá, nestála, nedotknuteľná, nedotknutá, neproduktívna, nežijúca v spoločnej domácnosti, bez manžela, panenská, cudzoložná, na dne a nemorálna. Ježiš priamo odkazuje na túto ženu vo svojom posolstve zboru v Tyatíre (Zjv 2: 18-29). Nachádzame jej charakteristiky v dcére Babylonu (Iz 47) v padlom Babylone (Zjv 18) nemorálnych žien (Prís 5 a 7) a v nevernej manželke (Ez 18). Iný názov pre tohto ducha v Starom zákone do vstupu platnosti Novej zmluvy je „Kráľovná nebies.“ (Jer 7:18)

Jezabel, ktorá je cudzoložná a prostitútkou, je tiež cudná a nedotknuteľná, pretože odmieta prijať „semeno“ alebo Slovo Kráľovstva, kde slúžili prostredníctvom služby „manželov“ (Ef 4:11). Jezabel osobnosť je veľmi nenapraviteľná a nepoučiteľná.
        Popisujeme pochopiteľne  pôsobenie týchto duchov, ako čítame o Achabovi a Jezabel (1Kr 21). Achab bol Izraelský kráľ a Jezabel bola jeho žena. Achab si pravdepodobne  vzal Jezabel z politických dôvodov. Vziať si inú kráľovskú dcéru mohlo poistiť moc v čase napadnutia inými národmi. Bez ohľadu na všetko, čo už mal k dispozícii ako kráľ, zatúžil po vinici Izraelčana s menom Nabot. Nabot, bol mužom, ktorý bol poslušný Mojžišovým zákonom a nebol by vinicu predal (1Kr 21: 1-3). Nabot jednoducho počúval Mojžišov zákon, ako bolo v  Nm 36:7, aby izraelské dedičné vlastníctvo neprešlo z jedného kmeňa na druhý, ale aby si všetci Izraeliti zachovali dedičný majetok svojho otcovského kmeňa.
        Achab, bol mužom pohŕdajúcim Božie Slovo, bol ovládaný žiadostivosťou, trucoval a vyvinul postoj, ktorý sa týkal i jeho ženy Jezabel. Tu je popis toho, čo sa stalo: „Achab išiel domov mrzutý a nahnevaný pre slovo, ktoré mu povedal jezraelský Nabot: „Nedám ti dedičstvo po svojich otcoch!“ Hodil sa na lôžko, odvrátil si tvár a nechcel nič jesť. Nato prišla k nemu jeho žena Jezabel a spýtala sa ho: „Prečo je tvoj duch taký zronený a nechceš jesť?“ Odpovedal jej: „Hovoril som s Izraelským Nabotom a povedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze alebo ak chceš, dám ti za ňu vinicu. On však odpovedal: „Nedám ti svoju vinicu.“ Jeho žena Jezabel mu na to povedala: „Máš ty ale moc nad Izraelom. Vstaň, jedz a rozveseľ sa, ja ti zaopatrím vinicu izraelského Nabota.“ Potom napísala v mene Achaba list, udrela naň jeho pečať a poslala list starším a predstaveným jeho mesta, ktorí bývali s Nabotom. (1Kr 21:4-8)

Jezabel zavraždila Nabota.

Či už zámerne alebo z donútenia, Achab prenechal svoju autoritu jeho manželke a tak bolo dejisko prichystané pre vznik budúcich problémov kráľovstva. Jezabelské riešenia zapríčinilo tak všetky druhy problémov Achabovi a jeho kráľovstvu.
Avšak Boh bral na zodpovednosť za to, čo sa stalo Achaba a nie jeho manželku. Boh poslal proroka Eliáša, aby povedal Achabovi  dôsledky:  „Vtedy Boh oslovil Tesbana Eliáša: „Vstaň a choď v ústrety izraelskému kráľovi Achabovi, ktorý je v Samárii. Je práve v Nabotovej vinici. Zišiel do nej, aby sa jej zmocnil. Povedz mu: „Toto hovorí Pán: Vraždil si a zmocnil si sa dedičstva!“ Povedz mu toto: „Na mieste, kde psy lízali Nabotovu krv, budú lízať aj tvoju krv.“ „?! „(1Kr 21:17-19 ). Achab povedal Eliášovi: „Našiel si ma, nepriateľ?!“ Odpovedal: „Našiel, lebo si sa zapredal robiť, čo sa Pánovi nepáči. Hľa, ja privediem na teba nešťastie. Pozametám za tebou a vyhubím v Izraeli z Achaba všetko, čo je rodu mužského, otroka i slobodného. S tvojím rodom naložím, ako som naložil s rodom Nabatovho syna Jeroboama a s rodom Ahiášovho syna Básu pre dráždenie, ktorým si ma popudzoval, a preto, že si zviedol na hriech Izrael. Ale aj o Jezabel hovorí Pán: „Psy budú žrať Jezabel na jezraelskom poli. Kto z Achaba zomrie v meste, zožerú ho psy, a kto zomrie na poli, zožerie ho nebeské vtáctvo.““(1Kr 21:20-24 )
                Všetko, sa stalo  presne tak, ako povedal Eliáš. Achab vstúpil do boja a bol zabitý náhodným šípom, hoci  sa preobliekol. Kráľ zomrel a jeho telo bolo vzaté do Samárie a bol tam pochovaný. Potom  jeho voz bol čistený pri bazéne Samárii, kde sa kúpali prostitútky, psi tam prichádzali a lízali kráľovskú krv, tak ako bol Pán sľúbil (1Kr 22:37-38). Jezabel zánik bol oveľa viac hrozný. Boh povolal Jehu, ako kráľa Izraela a poslal ho na dokončenie súdu nad Achabovou rodinou.

                Jehu prišiel do Izraelu. Keď to počula Jezabel, namaľovala si oči, ozdobila si hlavu a vyzerala von oknom, keď Jehu vystupoval do brány, povedala: „Mal sa dobre Zambri, ktorý zavraždil svojho pána?“ Zdvihol tvár k oknu a opýtal sa: „Kto je so mnou, kto?“ Vtom sa k nemu vyklonili dvaja či traja komorníci a rozkázal: „Zhoďte ju!“ Zhodili ju a jej krv postriekala múr i kone a ony ju pošliapali. Potom išiel dnu a keď si zajedol a zapil, rozkázal: „Obzrite sa za tou prekliatou a pochovajte ju, je to kráľova dcéra!“ Keď ju však išli pochovať, našli z nej iba lebku, nohy a konce rúk. Vrátili sa a oznámili mu to. On však povedal: „To je Pánovo slovo, ktoré povedal prostredníctvom svojho sluhu Tesbana Eliáša: „Psy budú žrať telo Jezabel na jezraelskom poli  a mŕtvola Jezabel bude ako hnoj na povrchu role na jezraelskom poli, takže nebude možno povedať: Toto je Jezabel!““(2Kr 9: 30-37).

                Jezabel riešenie je nielen nesprávne, ale prináša tiež Božie súdy, pokiaľ nedôjde k pokániu, k zmene. Ovocie neporiadku je veľmi deštruktívne, zapríčiňujúc dokonca i smrť detí, ako varuje Ježiš  v Zjv 2:23: „Jej deti pobijem smrťou a všetky cirkvi spoznajú, že ja skúmam vnútro i srdce, a každému z vás odplatím podľa vašich skutkov“.
Táto smrť môže byť duchovná, rovnako i fyzická.