Odpoveď Cirkvi na fenomén zlého vo svete

Ide o vážne prehrešenie sa voči úcte k rodičom. Božie slovo o tom hovorí jasne (pórov. Ex 21, 15; 21, 17; Gn 9, 25). Čo sa týka pokrvných zväzkov, ľudia v pokrvnom zväzku by si nemali nikdy zlorečiť. Niekedy ide o zlorečenie zo zúfalstva. To je prípad, ktorý Pán môže potvrdiť, no môže ísť aj o svojvoľné zlorečenie, keď sa niečo udeje proti vôli rodičov, rodičia vyslovia neoprávnenú kliatbu a dieťa, ak nie je pod Božou ochranou, ak je v hriechu, môže ho táto kliatba postihnúť. Otec Gabrielle Amorth o tom zo svojej skúsenosti exorcistu povedal: „Keď sú prekliatia vyslovené so skutočnou zlomyseľnosťou, zvlášť keď sú preklínajúci s preklínaným spojení pokrvným zväzkom, môžu mať hrozné účinky. Najčastejšie a najťažšie prípady, ktoré som mal, sa týkali rodičov alebo starých rodičov zlorečiacich synom alebo vnukom. Zvlášť, keď sa zlorečenie vzťahovalo na ich život, alebo bolo vyslovené vo výnimočných situáciách, napríklad v deň svadby, narodenín atď.

Z predchádzajúcich riadkov vyplýva pre život jedno ponaučenie. Vôbec nezlorečte! A už vôbec nie ľuďom v pokrvnom zväzku. Môže to mať nepredstaviteľné následky na ich život.

Zlorečenie zosmiešňovaného chudobného človeka:

Pokiaľ niekto chudobnému človeku v jeho ťažkej situácii nepomôže, ale sa mu ešte dokonca začne posmievať, urážať ho a ponižovať pre jeho chudobu, chatrný odev, vychudnutosť a zlú stravu, tak sa veľmi ľahko môže stať to, o čom hovorí Sirachovec. a teda, že ak v úzkosti srdca tento úbožiak zlorečí posmievačovi pred Bohom, Boh zlorečenie vypočuje (pórov. Sir 4, 6).

Čarovanie

S mágiou je späté čarovanie. Tiež sa používa termín očarovanie. Pri očarovaní ide o škodenie inému pomocou Satana. Je prevádzané len na žiadosť. Musí tu byť nejaký človek, ktorý chce zasiahnuť iného človeka. Tomu, kto tieto veci prevádza, presne definuje, čo chce, aby sa stalo.

Podľa toho delíme očarovanie na: milostné očarovanie, ktoré vyvoláva intenzívny pocit príťažlivosti alebo nenávisti k nejakému človekovi a podľa toho, ako je objednané, sa dvaja ľudia do seba zamilujú, alebo naopak, existujúci vzťah zamilovanosti medzi priateľmi, snúbencami, či manželmi sa ukončí; travičské očarovanie, to znamená jedovaté. Jeho úlohou je psychologicky otráviť život druhého človeka fyzickými bolesťami, morálnymi a materiálnymi škodami; očarovanie pohybovej schopnosti spôsobuje problémy pri pohybe, práci a pri akejkoľvek činnosti.

Duchovná a neviditeľná činnosť síl zla, ktoré musí vykonať objednávku, sa pri vykonávaní očarovania nemôže dostať k subjektu inak ako prostredníctvom hmoty, to znamená hmotného predmetu, ktorý je zaťažený kliatbou. Tak sa používa sušená zvieracia krv, menštruačná krv, prach z ľudských alebo zvieracích kostí, hlina z cintorína, byliny, listy, suché vetvy, perie, rôzne nite, kúsky dreva, malé kúsky papiera so starými okopírovanými magickými textami, ústrižky fotografií, figúrky alebo pohrebná truhla z vosku, z plátna alebo z hliny, prach sivej farby, ktorý je na vankúšoch, rohožkách, kobercoch, bábikách, na plyšových zvieratách, či na rímsach dverí, ďalej krvavé škvrny po svadobnej noci na prestieradle a prikrývke, malé kríže na záclonách alebo na stenách. V domoch, či kanceláriách čarodejníkov sa konajú obrady, niečo ako bohoslužby, aké sa konajú v našich chrámoch ale v negatívnom zmysle.

Namiesto uctievania a vzývania Boha sa uctievajú a vzývajú zlí duchovia. Tieto modlitby a obrady trvajú aj niekoľko hodín, či dní, pokiaľ nie sú predmety nabité negatívnou silou. Ak potom majú mať tieto predmety účinok na danú obeť, musia sa nachádzať v čo najväčšej blízkosti tejto osoby. Hlava a žalúdok sú najčastejšie zasiahnutými miestami. Pozoruhodné a rozmanité predmety sa často nachádzajú vo vankúšoch. Hlava je na ňom celú noc, a tak je vystavená zhubnému vplyvu. Zhltnutím očarovanej látky, či už tekutej alebo tuhej, postihuje táto zvnútra celý organizmus.
Je zaujímavé, že tieto látky zostávajú v tele aj niekoľko rokov. Proti ich pôsobeniu je treba napiť sa svätenej vody a predovšetkým posväteného oleja. Tak sa negatívny dopad zmenšuje alebo látka vyjde z tela prirodzenou cestou. Vyžaduje to však veľmi systematické používanie.

Je možné, aby človek, na ktorého sa upriami mág, zomrel, ak to chce jeho klient?
Výsledok tohto pôsobenia závisí od náboženského presvedčenia človeka, ktorý má zomrieť. Keď je ten človek v oblasti náboženského života na nule, úspešnosť mága je maximálna. Čím viac človek praktizuje náboženský život, tým menšia je mágova úspešnosť. Čiže čím viac sa človek duchovne bráni zlu, tým menšia je možnosť uskutočnenia toho, o čo mág žiadal svojimi obradmi.

Duchovná obrana je bariéra skladajúca sa z duchovných zdrojov, ktoré sa spájajú a sčítavajú: osobná modlitba, rodinná modlitba, modlitba dobrých ľudí alebo duší zasvätených Bohu, slúženie svätých liturgií a omší, prijatie požehnania, púte. Ale sú aj skromnejšie veci, ktoré sa tiež sčítavajú, ako sú retiazka s krížikom na krku alebo iný požehnaný náboženský predmet, svätý obrázok v peňaženke, svätená voda atď. Táto obrana samozrejme platí pre každý druh diabolského napadnutia. Výnimku tvoria iba tie, ktoré dovolí Boh.

Proti Božiemu ľudu v ktorejkoľvek historickej epoche niet zaklínadla, niet veštby! Kresťan je pod ochranou samého Boha. Aj keby mu tisíc čarodejníkov či veštcov predpovedalo koniec alebo blízku smrť, ten, kto je vzkriesený v Kristovi, sa nemusí báť takéhoto očarovania. Je v Božej ochrane a to, čo sa stane, je riadené Bohom.
„Všetky praktiky mágie alebo čarodejníctva, ktorými si človek chce podmaniť skryté mocnosti, aby ich postavil do svojich služieb a dosiahol nadprirodzenú moc nad blížnym, hoci aj preto, aby mu získal zdravie, vážne odporujú čnosti nábožnosti. Tieto praktiky sú ešte odsúdeniahodnejšie, keď sú spojené s úmyslom škodiť druhému, alebo keď sa pri nich uchyľuje k zásahu zlých duchov. Aj nosenie amuletov si zasluhuje výčitku“ (KKC 2117).O mágii nemlčí ani Biblia a môžeme sa o nej dočítať tak v Starom zákone, ako aj v Novom zákone. Niet divu, že ju odsudzuje a predstavuje ako niečo negatívne. Nájdeme tam rozsudok nad čarodejníkmi a čarodejnicami (Ex 22, 18; Dt 18, 11; 1 Sam 15, 23; Mal 3, 5). Egyptskí čarodejníci sa snažia napodobniť zázračné znamenia Mojžiša (Ex 7, 11). V Novom zákone stojí v Samárii proti hlásateľovi evanjelia Filipovi kúzelník Šimon a na Cypre zasa proti apoštolovi Pavlovi čarodejník Elymas. Pavol ho nazýva „synom diabla“ (Sk 8, 9 a 13, 8). Keď kresťanstvo prenikne do Efezu, centra mágie, obrátení mágovia pália verejne svoje čarodejné knihy (Sk 19, 19).

Veštenie

Veštenie je predpovedanie budúcnosti pomocou nadprirodzených javov. Človek, ktorý predpovedá budúcnosť, sa volá veštec. Božie slovo na mnohých miestach veštenie zakazuje, lebo je to druh modloslužby. Keďže niektorí ľudia sú skutočne obdarení nadprirodzenou schopnosťou predpovedať budúcnosť, všetci exorcisti a ľudia zaoberajúci sa touto problematikou hovoria, že sa to deje pomocou démonických síl. Boh niekedy zjaví budúcnosť človeku, ale robí to len zriedka a vtedy, ak je to nevyhnutné pre spásu človeka. Robí to pomocou Svätého Ducha, darom proroctva.

„Boh môže svojim prorokom alebo iným svätým odhaliť budúcnosť. Napriek tomu však správny kresťanský postoj je zverovať sa s dôverou do rúk Prozreteľnosti a vo veciach poznania budúcnosti vzdať sa každej nezdravej zvedavosti. Avšak nepredvídavosť do budúcnosti môže znamenať nedostatok zodpovednosti‘‘ (KKC 2115).

Boh nás stvoril ako bytosti, ktoré nepoznajú svoju budúcnosť. Stalo sa tak, lebo ak by človek poznal svoju budúcnosť, nežil by v slobode. Ak by napríklad vedel, že v štyridsiatke zomrie, bol by v strachu a nežil by prítomný okamih. Žil by v depresii, plný nešťastia, zameraný stále na to, čo sa má stať. Ak by zase niekto iný vedel, že sa mu niečo stane o tri dni, mohol by začať robiť rôzne výtržnosti a žiť zvrhlo, lebo by mu už bolo všetko jedno. No samozrejme to všetko závisí od povahy jednotlivca. Čiže každopádne je veľmi dobré, že človek nepozná svoju budúcnosť. Pri veštení sa používajú tieto metódy:

• polohy kariet (tarot),
• konštelácie čísel týkajúcich sa osoby alebo udalosti (numerológia),
• obrazy na vodnej hladine alebo v zrkadle (katoptomantia),
• druh plameňov obetných ohňov (pyromantia),
• pohyb pramenistej vody po vhodení predmetov (hydromantia),
• správanie mačiek (felidomantia),
• správanie rýb (ichtyomantia),
• chôdza koni v sprievodoch (hippomantia),
• odraz svetla sviečok na drahokamoch (litomantia),
• vrásky na čele (metopomantia),
• správanie myší a potkanov a zvuky, ktoré vydávajú (myomantia),
• farba a chuť vína (oenomantia),
• sny a nočné vízie (oneiromantia),
• odlesk slnečného svetla na nechtoch (onychomantia),
• tvar a pohyb oblakov (nepelomantia),
• rast cibule (chromniomantia),
• druh hysterického smiechu (gelomantia),
• správanie hadov (ofiomantia),
• tvary, ktoré vznikajú pri kvapkaní vaječného bielka dôvody (ovomantia),
• zárezy na ramennej kosti zvieraťa (skapulomantia),
• vzhľad alebo stav pečene obetných zvierat (hepatoskopia),
• zajakávanie sa osoby v extáze (chresmomantia),
• zrkadlenie kryštálov (kryštalomantia),
• akustický efekt umývadiel (lekantomantia),
• tvary vtáčieho kŕdľa (ornitomantia),
• útvary z vosku nahatého do vody (keromantia)
• tvar rúk a smer čiar na dlani (chiromantia)
• tvar plameňov horiacich faklí (lychnomantia),
• počet a farba ovocných cukríkov, náhodne vybratých z originálneho balíčka a mnoho ďalších metód.

Z týchto rôznych praktík môžeme vidieť, že sa veští pomocou všeličoho možného. No základné mechanizmy veštenia sú stále tie isté. Teraz trochu podrobnejšie rozoberieme niektoré z praktík, hlavne tie, ktoré sa najčastejšie používajú.
Predstavujeme osobitné zlá, ktoré však nikdy nemajú moc nad dušou, môžu zasiahnuť človeka zo štyroch príčin:

a) z iniciatívy démona – na základe slobody, ktorú Boh udelil stvoreniam, on sám toleruje, keď Satan koná zle, i keď sa to nezhoduje s Božou vôľou. Nemáme to chápať ako zhovievavosť voči zlu, než ako bezprostredný Boží zásah. Dôvody tejto božskej vôle nám sčasti unikajú, vieme však, že Boh má moc premeniť zlo na dobro. Mnohí svätí boli postihnutí posadlosťou, trýznením, obťažovaním a očistili sa skrze zásluhy a víťazstvo Ježiša Krista napr.: páter Pio, farár z Arsu, svätá Gemmy… Nezabúdajme na hodnotu kríža. Satanské zlo, obetované ako obeť Bohu, má nesmiernu spasiteľskú silu.

b) časté navštevovanie nebezpečných miest: mágov, vykladačov kariet, satanských skupín, špiritistických seansí…

c) zotrvávanie v ťažkom hriechu – časom svedomie „stvrdne“ a zlo v nás zapustí hlboké korene

d) okultizmus býva najvšeobecnejšia príčina a týka sa až 90 % prípadov, pričom nezávisí od ľudí, ktorých zlo postihuje. Znamená zlo spôsobené mocou démona. Kto ho môže robiť? Nie každý, iba ten, kto je reálne v kontakte s diablom. Existujú rozličné formy okultizmu; porobenie, puto, urieknutie…Osobitne predstavujem:

Fenomén okultizmu – (tajný, skrytý). Ide o činnosť – štúdium a poznávanie takých tajomných a záhadných javov, ktoré prevyšujú bežnú sféru ľudského poznania, ktoré sa vykonávajú tajne. Človek opúšťa Boha a vkladá svoju dôveru do rúk ľudí, rozličných rituálov a magických prostriedkov, talizmanov… Objavuje sa tu veľmi stará túžba človeka: „byť ako Boh“. Predstavíme ako to vyzerá s okultizmom na Slovensku či v Európe, prehľad okultných praktík so zameraním na učenie o nositeľovi okultizmu – diablovi.

Špiritizmus – ide o vyvolávanie duchov alebo mŕtvych, aby sa im kládli otázky a dostávali odpovede. Nie je možné, aby sa duše zosnulých, ktoré zomreli v Božej láske, ukazovali v týchto seansách. Ukazujú sa alebo zlí duchovia, alebo duše mŕtvych, ktoré boli vylúčené z Božej lásky a teraz sú v rukách diabla, ktorý ich využíva.

Mágia – maleficium (privodenie zla, zlorobenie). Ide o také konanie alebo slová, pomocou ktorých sa niekto obracia na diabla a prosí ho, aby uškodil inému človeku. Často sa pri tom používajú rôzne predmety a vykonávajú rôzne rituály – podobnosť so sviatosťami (diabol napodobňuje Ježiša). Tieto veci alebo rituály samé o sebe nie sú škodlivé, stavajú sa škodlivými, keď sa vykonávajú z úcty k Satanovi. To však neznamená, že žiadané zlo sa aj musí uskutočniť. Áno, diabol vypočuje prosby, ktoré sú mu adresované a urobí všetko, aby človeka zasiahol zlom. No nie celkom, lebo jednak potrebuje súhlas Boha, aby sa to mohlo stať (Jób). Ak dá Boh súhlas, maleficium sa naplní. Ak však je človek chránený kvalitným duchovným životom, potom je zlo zmarené a nezasiahne osobu, na ktorú bolo namierené, v niektorých prípadoch Boh dopustí, aby maleficium zasiahlo aj ľudí v stave milosti – zriedka – ak sa to stane, je to preto, aby sa ešte viac oslávil Boh a človek, ktorého zasiahla kliatba, dosiahne užšie spojenie s Bohom ako predtým a diabol je pokorený.

Paragnostika, telepatia, veštenie – na túžbu človeka poznať budúcnosť, vedieť čo, kde a ako je, odpovedá Zlý cez praktiky a spôsoby veštby, telepatie, či paragnostiky.
Alternatívna medicína – v raji nebola ani márnica, ani nemocnica. Ponuku k ozdraveniu a chráneniu sa od smrti ponúka Zlý mnohými spôsobmi. Zameriam sa na Silvovu metódu, homeopatiu, jogu, reiki…

New Age – Zlý prispôsobuje svoju ponuku 20. a 21. storočiu. Človek už nechce byť strašený ani trestaný, túži po zážitku, adrenalínovej skúsenosti, nevšednej moci či pomoci. Pohliadnem na dejiny, filozofiu, spôsob New Age.
Odpoveď Cirkvi až k ponuke exorcizmu – približujem, čo o danej problematike rozpráva Božie Slovo, čo hovorí Cirkev skrze dokumenty a osobitne predstavujem pomoc daným osobám skrze modlitbu exorcizmu v západnej i východnej Tradícii. Exorcizmus je jednou z pomoci, ktorá má v sebe v dnešnej dobe tajuplno až nesprávnu mysterióznosť.
Cieľom je priblížiť ponuku a pomoc Cirkvi, ktorá je zameraná proti pôvodcovi smrti, aby sa odkryli jeho úmysly a znovu ponúknuť víťazstvo Ježiša Krista, víťaza nad smrťou, hriechom i diablom.
1. Fenomén okultizmu

Podľa definície sa slovo „okultizmus“ používa na označenie udalostí a javov, ktoré buď prekračujú, alebo len zdanlivo prekračujú svet našich piatich zmyslov (zrak, hmat, chuť, čuch a sluch).
Slovo okultizmus pochádza z latinského slova „ocultus“ a v preklade znamená niečo tajomné, skryté, neznáme, čo človek môže odhaliť len pomocou nadprirodzených schopností. Okultizmus je spojený s nadprirodzeným duchovným svetom, v ktorom existujú bytosti ako priateľské (anjelské), tak nepriateľské (démonické).
Podľa hore uvedenej definície môžeme hovoriť o troch základných charakteristických črtách okultizmu:

Okultizmus sa zaoberá skrytými a tajomnými vecami.

Okultizmus sa zaoberá činnosťami a udalosťami, ktoré podľa všetkého závisia od ľudských schopností siahajúcich za hranice piatich zmyslov.

Okultizmus sa zaoberá nadprirodzenými javmi, existenciou anjelských a diabolských (démonických) síl. V časopise Duchovný pastier z apríla 1998 existujú dve definície, ktoré uvádza Malý český a Malý slovenský bohovedný slovník. Uvádzame ich preto, aby sme lepšie zvýraznili, ako sa na okultizmus hľadelo pred pár rokmi.
Český Malý bohovedný slovník (1963) pod týmto heslom uvádza: „Okultizmus sa zaoberá charakterom a pôsobením tajomných okultných a magických síl v človeku. Sem patrí telepatia, materializácia, jasnovidenie a iné javy, ktoré sú dnes predmetom vedy zvanej parapsychológia.

Slovenský Malý bohovedný slovník (Bratislava 1977) pod týmto heslom uvádza: „Je súhrnný názov na označenie teórie a praxe súvisiacej s hľadaním údajného a možného spojenia s nadprirodzenými bytosťami pomocou tajných a magických síl a zaoberajúcej sa vzťahmi týchto magických síl človeka k vonkajšiemu svetu. Okultizmus sa často vydáva za vedu, považujú ho často za opak vedy. Člení sa na parafyziku, parapsychológiu, telekinézu, telepatiu, levitáciu, špiritizmus. Okultizmus sa usiluje vysvetliť, čo zostáva neraz ešte nevysvetliteľné alebo čo nie je doteraz celkom uspokojivo vysvetlené, avšak uchyľuje sa k prostriedkom iracionálnym.
Vo vysvetleniach spomenutých teologických slovníkov sa spomínajú magické sily v človeku, čo nie je správne pomenovanie. Nejde tu totiž len o sily pôsobiace v človeku, ale aj o sily, ktoré sú mimo človeka, o sily nadprirodzené, ktoré sú v mnohých prípadoch démonického charakteru. Bližšie sa tomu budeme venovať v nasledujúcich kapitolách. Okultné javy boli známe vo všetkých dobách a vo všetkých národoch. Človek vždy túžil okrem viditeľného sveta aj po veciach neviditeľných, neznámych, aby sa ich zmocnil a používal ich. Okultista so svojimi paranormálnymi schopnosťami má predchodcu v šarlatánovi (medicinman), v šamanovi. Okultizmus odjakživa nachádza živnú pôdu v animizme „primitívnych národov“. Aj keď si toho všetci okultisti nie sú vždy vedomí.

1.1 Prejavy okultizmu na Slovensku

Pozrime sa najprv na skutočnosť, odkiaľ naši starí rodičia poznajú pohanské okultné praktiky, ktoré sa praktizujú aj v dnešnej dobe. Ako každý vie, pred príchodom sv. Cyrila a Metoda na územie veľkej Moravy bolo na tomto území prostredie bohaté na pohanské okultné praktiky. Človek potrebuje vieru v niekoho vyššieho, lebo je bytosť duchovno-telesná a táto viera prekvasuje celú spoločnosť, kde je zakorenená.
Preto sa už pohanské primitívne náboženstvo snažilo prekvasiť celú spoločnosť a zanechať po sebe isté viditeľné stopy. Teda i pohanstvo v istom zmysle malo svoju kultúru, kultúru svojej doby. Stopy po nej môžeme sledovať hlavne v názvoch starých osád na našom území, napr.: Babin potok, Lada, Goruše a podobne.

Mnohé staré obce na území dnešného Slovenska sú späté s kultom pohanských božstiev. Napríklad v Haniske pri Košiciach bola pohanská mohyla „Balrankew“ (pohanská socha z 13. storočia). Pri Lipovciach neďaleko Torysy je jedna skala s názvom „Baba-skala“, ktorá je tiež stopou pohanského kultu bohyne Baby.

Lada blízko Kapušian pri Prešove má názov pochádzajúci tiež z obdobia pohanstva (Lada – bohyňa mladosti). Obce, ktoré majú v názve koreň slova lipa (Lipa, Lipany, Lipník, Lipníky, Lipová) sú podľa J. Macáka miesta, kde boli lipové háje, v ktorých sa konali sexuálne orgie na uctievanie pohanských božstiev. Jedným z dôkazov o silnom pohanstve na našom území sú tiež názvy sviatkov, pochádzajúce z tohto obdobia (Turíce, Rusadle, Kračun). Kresťanstvo názvy týchto sviatkov ponechalo, no dalo im iného ducha. Skutočnosť príchodu kresťanstva na naše územie neznamená, že ľudia sa prestali vracať k starým pohanským okultným praktikám.

„Kresťanstvo od začiatku kládlo veľký dôraz na čistotu viery a mravov a tiež veľmi chránilo ľudí od bludov a nevery. Lebo pohanstvo sa v rôznych podobách vracalo do ľudskej spoločnosti.“

Slovanské modly v Strede na Bodrogom, Topľovke, Kráľovskom Chlmci a skúmané hroby, ktoré boli vykopané v roku 1991 v katastri obce Templénagárd sú dôkazom, že kresťanstvo sa na území dnešného východného Slovenska presadzovalo a udomácňovalo len veľmi ťažko.

Veľmi dobrým dôkazom, že pohanské okultné praktiky pretrvávali ešte aj v 17. storočí, najmä na východnom Slovensku, je nasledujúci citát: „Gr. kat. viera v Uhorsku stala sa postupom času predovšetkým náboženstvom spodných vrstiev, neslobodnej chudoby, a to tak slovenskej a maďarskej, ako aj zmadárčenej. Už toto naznačuje, že to bolo kresťanstvo dosť hrubé. Umiestnilo sa v ňom nie málo zvyklostí pohanských. Nie celkom neprávom gréckych kresťanov latinské duchovenstvo (najmä z Nemecka a Itálie) ani nezahrňovalo pod pojem ‚christianus‘, označujúc takto len rímsko-katolíka, ba pri konverzii krstilo ich znova, akoby pohanov. Nie zriedka preto nájdeme ich v prameňoch pod označením pagani.“

Ivan Chalupecký na konferencii O pohanstve a kresťanstve v Banskej Bystrici sa o tejto problematike vyjadril: „Slovania začali prijímať kresťanstvo už v 8. storočí. Pravda, jedna vec je krst a verejné priznávanie sa ku kresťanstvu, druhou vecou je jeho plné premietnutie do osobného a spoločenského života. Bol to dlhý proces a dovolím si tvrdiť, že dodnes nie je ukončený. Ak by bol, nemohla by v dnešnej vzdelanej spoločnosti prekvitať astrológia, veštenie, viera v putovanie duší a pod., s čím sa aj dnes veľmi často stretávame. Preto nás nijako nemôže udivovať, že sa v našich obciach dodnes zachovali rôzne povery, viera v bosoráctvo, porobeniská, viera vo veštenie budúcnosti.
Koniec-koncov najlepším dôkazom existencie týchto okultných praktík a ich pretrvávania až do dnešnej doby sú svedectvá kňazov, ktorí spravujú farnosti, najmä na severovýchodnom Slovensku.

1.1.1 Okultné praktiky, praktizujúce sa na území Slovenska

Aj keď v 8. storočí prišlo na územie dnešného Slovenska kresťanstvo, pohanstvo a s ním spojené okultné praktiky zmiešané s kresťanskou vierou sa odovzdávali z pokolenia na pokolenie a pretrvali až do dnešných čias. Veľmi častým javom, s ktorým sa stretávame medzi staršou generáciou najmä na severovýchodnom Slovensku, ale nielen tu, je tzv. uhlíková voda.

Uhlíková voda

Robenie uhlíkovej vody spočíva v tom, že sa do vody vhadzujú rozžeravené uhlíky, pomocou ktorých sa určuje, či človeku urobil niekto zle mocou Zlého. Uhlíková voda sa robí, keď človek dostane ľudovo povedané „z očí“. Pokúsime sa teda ukázať, v čom spočíva zlo v robení uhlíkovej vody.

Ľudia, ktorí tento úkon praktizujú, hovoria, že sa deje mocou Boha, lebo je tam prítomná modlitba. Nie je to však pravda. Základné zlo spočíva v tomto: človek, ktorý cíti, že má tzv. z očí, ide k človeku, ktorý mu spraví uhlíkovú vodu namiesto toho, aby si v dôvere v Božiu moc dal dúšok vody, ktorú požehnal Pán, mocou svojho Svätého Ducha (svätená voda svätenina). Tým sa odchýli od Pánovej ochrany a utieka sa k Zlému. Modlitba tam síce je, no nie je vypočutá, lebo človek primárne nehľadá modlitbu a v nej Božiu pomoc, ale spolieha sa na magické úkony, ktoré sú spojené s robením uhlíkovej vody a sústreďuje sa na to, aby spravil všetko, čo mu prikazuje liečiteľ:

aby si umyl časti tela v tej vode v presnom poradí,
aby sa z nej napil podľa presného počtu,
aby ju vylial za seba alebo na cestu, či pred dom, no samozrejme nie pred vlastný a pod.

A tu už začíname vidieť známky okultizmu. Ide o prípady, keď sa isté úkony robia údajne v spojení s modlitbou. No sú samozrejme aj prípady, keď nejde o modlitbu, ale o mantru. O tých ani nehovoríme, že sú neprípustné a veľmi nebezpečné. Samozrejme, že pri uhlíkovej vode môže vo vzťahu k psychickému vzťahu jednotlivca zohrávať veľkú úlohu aj placebo efekt (teda jav, keď človek uverí, že mu bude lepšie, vsugeruje si to a nakoniec sa aj bez objektívnych dôvodov skutočne lepšie cíti). Avšak to podstatné, čo chceme povedať, je, že uhlíková voda je pre kresťana neprípustná, lebo je to spolupráca so Zlým. Kresťan má pritom k dispozícii korektné prostriedky pomoci v podobe svätenín. Jednou z nich je aj svätená voda.

Bez vody niet ľudského života, ďakujme za ňu i za možnosť Božieho požehnania, ktoré zvoláva biskup, alebo kňaz pri svätení slovami: Kňaz: „Modlime sa k Pánovi.

– Aby najsvätejšia Trojica očistila túto vodu.
– Aby silou a pôsobením Svätého Ducha dostalo sa jej spasiteľného požehnania ako Jordánu.
– Aby dostala dar posväcovať, liečiť dušu i telo, aby bola užitočná v každej potrebe.
– Aby očisťovala a zaháňala všetko zlé pôsobenie tajných i zjavných nepriateľov našej duše i tela.
– Aby v tejto vode utonula sila vraha duší.“

Po každej z týchto prosieb ľud odpovedá slovami „Pane, zmiluj sa“. Z predchádzajúcich prosieb vidíme, že sa na vodu zvoláva Božie požehnanie, ktoré dáva vode veľkú moc. Keď sa bližšie pozrieme na svätenie vody, zistíme, že kňaz ponára do vody horiacu sviecu. Čiže stretne sa tu oheň s vodou, pričom sa zvoláva Božie požehnanie. Oklamaný jedinec bez poverenia Cirkvi robí paródiu svätenia vody, ktorou je uhlíková voda (a Zlý je majster napodobovania a paródie). Aj tu sa stretáva oheň a voda. Zaujímavé je, že ľudia sa pri krste často nesústreďujú na to, čo sa ide udiať, že dieťa sa stane Božím dieťaťom, ale sústredia sa na to, či dali do perinky všetko, čo mali dať (talizman, červenú stužku na zápästie, čo im zaručí, že dieťa bude…). A v mnohých iných momentoch človek vymieňa Božiu ponuku za klam.
Staršia generácia (najmä na severovýchodnom Slovensku) dosť často používa mágiu (čiernu, bielu a šedú). Teraz sa ich trochu pokúsime porovnať s praktikami používanými na území Afriky (voodoo a macumba).

Pri čiernej mágii ľudia používajú materiály rastlinného, živočíšneho, syntetického pôvodu alebo v tekutom stave. Ako kňaz, ktorý pri sväteninách zvoláva Božie požehnanie na konkrétny predmet (napr. na svätenú vodu, krížik…) aj ľudia, zaoberajúci sa čiernou mágiou, zvolávajú prekliatie na konkrétny predmet. Diabol je „Božia opica“ a keď majú kňazi (Boží služobníci) trebníky, pomocou ktorých zvolávajú čiernych omší však dochádza k tragickému úmrtiu jedného z členov, v dôsledku čoho musí Crowley Taliansko na príkaz vlády opustiť. Zomiera v roku 1947. Ani jeho pohreb sa podobne ako jeho život nezaobišiel bez pobúrenia – pri obrade boli čítané úryvky z Knihy zákona a Hymnu na Pána.
1.3 Prehľad okultných praktík Špiritizmus – vyvolávanie duchov zomrelých
Zaradujeme tu:

• špiritistické seanse,
• využívanie média, tranzu,
• sklenená guľa, fľaša,
• filipínski liečitelia – operácie rukami, nožničkami… jazva zmizne,
• psychokinéza, telekinéza – pohybovanie, miznutie, objavovanie sa predmetov,
• levitácia, sublevitácia – vznášanie sa predmetov, príp. ľudí,
• automatizmy, automatické písanie – bez predbežného cvičenia a mimo ľudskú vôľu,
• planžeta – srdcovitý alebo oválny kus dreva na dvoch kolieskach a ceruzka schopná písať bez pomoci ruky,
• pohybovanie stolom – osoby sú zhromaždené okolo stola a prstami sa ľahko dotýkajú stolnej dosky.
• Quija-Brett – na doštičke sú písmená abecedy a slová ÁNO a NIE
• zjavovanie hlasu – na magnetofónovej páske alebo cez rádio…
• fluidné alebo astrálne telo – vystupovanie Z tela, dívanie sa naň zhora.

Mágia

BIELA – odvrátenie zla, zlepšenie vzťahov, uzdravenie. ŠEDÁ – zabrániť uzdraveniu, sexuálnej žiadostivosti alebo plodnosti. ČIERNA – prenasledovanie (často i sexuálne) s cieľom spôsobiť chorobu alebo zabíjať.
Patria tu:
• amulety, talizmany pre šťastie, kamene, kryštály,
• zariekanie (aby sa odvrátil oheň, dobytok ochránil pred chorobou, zariekavanie bradavíc a iné),
• formulky a recepty pre zamilovaných,
• zaklínanie, kliatie,
• porobenie, odrobenie, hádzanie uhlíkov,
• liatie vosku,
• čarovanie,
• povery, poverčivé praktiky (čierna mačka, vedro, kukučka…),
• šťastné a nešťastné dni, šťastné a nešťastné čísla,
• satanizmus.

Paragnostika, telepatia,
veštenie – mantika
PARAGNOSTIKA – predvídanie budúcnosti, nešťastí. TELEPATIA – cítenie na diaľku, vnímanie duševných procesov iného človeka bez činnosti zmyslových orgánov. VEŠTENIE – mantika:

• z ruky – chiromantia,
• z kariet,
• z krištáľovej gule, zo zrkadla,
• z letu vtákov, z vnútorností zvierat,
• z tvaru mračien,
• z číselnej hodnoty mena,
• z čajových lístkov,
• z polohy naslepo vystrelených šípov,
• z figúr v piesku,
• zo snov – snáre, vykladanie snov,
• z očí – očná diagnóza – irimantia,
• pomocou prsteňa, vreckovky,
• pomocou fotografie, listu,
• prútikárstvo,
• virgula, špirála, kyvadlo,
• z hviezd, astromantia, astrológia,
• horoskopy,
• nosenie znamenia,
• kondiciogramy.

Alternatívna medicína

• ľudoví liečitelia,
• bioenergerika, bioterapeutika,
• magnetizmus,
• psychotronika, biotronika, geopatogénne zóny a ich odrušovanie,
• paradiagnostika (napr. irisdiagnostika…),
• homeopatia,
• akupunktúra,
• akupresúra,
• holotropné dýchanie,
• aromaterapia (vonné lampy, tyčinky…),
• vegetariánstvo (spojené s jogou a východnými filozofiami),
• rozličné „zázračné“ rastliny (žen-šen,…),
• Golden Yacca, Švédske kvapky, Mušnio,
• iplikátor „ježko“, kosmodisk,
• makrobiotika,
• ionizačná terapia (ionizátor vzduchu),
• Bachove lieky z kvetov,
• antropozofická medicína,
• alexandrova metóda,
• drogy,
• rei-ki,
• Kašpirovský, J. Pravda, Vanga, Džúna.

Psychologické metódy

• autosugescia, autohypnóza,
• autogénny tréning,
• relaxačné a autorelaxačné techniky,
• transcendentálna meditácia,
• Silvova metóda,
• rei-ki,
• kurzy úspešnosti.

Falošná duchovnosť

• všetky druhy jogy a zenu,
• všetky druhy východných bojových umení (karate, aikido, taekwondo, wu-šu, judo…),
• obdiv k východným náboženstvám a ich vodcom (Gándhí, Dalajláma, guruovia…),
• obdiv pohanskej egyptskej a gréckej mytológie (sošky, amulety, nílsky kríž…),
• viera v reinkarnáciu,
• viera v mimozemšťanov,
• účasť v štruktúrach New Age.

Okultná literatúra a filmy

• o mágii, čarodejníkoch,
• sci-fi, ufo,
• horory, krváky,
• časopisy Mystery, Bosorka, Fiškál, neuveriteľné príbehy, listy zo záhrobia,
• D. Copperfield,
• Kafka, R. A. Moody, Souček, Daniken, Nostradamos, páter František Ferda, Chardin, De Melo, Henrich Heine, Freud (psychoanalýza).
• okultná hudba
• heavy metal, rock,
• ezoterická, relaxačná,
• hudba New Age.

Explózia okultizmu

Človek je bytosť, ktorá sa skladá z tela, duše a ducha. Preto už z jeho prirodzenosti vyplýva túžba po naplnení nielen telesných, ale i duchovných potrieb. Ľudia prirodzene pociťujú hlad po Bohu a keď ho nenachádzajú u nás kresťanov, vydajú sa na cesty, ktoré sú riskantné a človeka zotročujú. Je päť dôvodov, prečo sa ľudia vrhajú do náručia okultizmu:

1. Predovšetkým tak robia preto, že majú veľký strach z budúcnosti. Chcú ju teda spoznať.

2. Ďalším dôvodom je túžba po moci. Existujú dva zdroje – sila okultná a kresťanská. Nie je to však tá istá moc. Kresťan dostáva silu od Svätého Ducha z Eucharistie, od Cirkvi, od Panny Márie, z osobnej modlitby i modlitby príhovoru… To všetko sú sily, ktoré prijímam od Ježiša, aby som mohol slúžiť druhým. Táto moc ma oslobodzuje pre službu, zatiaľ čo okultná sila ma zotročuje. Snažím sa ju získať pre vlastný prospech. Hlavným objektom okultnej sily je vlastné „ja“.

3. Tretím dôvodom je fascinácia čímkoľvek nadprirodzeným. Ľudia si myslia, že v okultizme zažijú veci, ktoré nemôžu zažiť v bežnom živote.

4. Štvrtým dôvodom je duchovne slabá Cirkev. Veľa kresťanov žije v Cirkvi, v ktorej nachádzajú iba štruktúry. Žijú v Cirkvi, v ktorej nenachádzajú život. Nachádzajú Cirkev, ktorej členovia nevedia využívať silu, ktorú jej dal Boh a tak si povedia: „Ak mi nedokážu pomôcť sviatosti, skúsim nájsť pomoc v okultizme. Ak nenájdem kňaza, ktorý by sa za mňa pomodlil, prečo by som nešiel k liečiteľovi, ktorý ma s radosťou prijme a „pomôže mi?“

5. Piatym dôvodom je úpadok materializmu, ktorý nenaplnil túžby človeka. Moderný človek si začal opäť uvedomovať, že potrebuje duchovno. Začal teda túžiť po nadprirodzených zážitkoch. Celé hnutie New Age je dôsledkom úpadku materializmu, to nie je správne riešenie, ale je to túžba človeka, aby šiel a dotýkal sa nadprirodzených vecí.

Diabol je „Božia opica“. Snaží sa napodobňovať Boha. Vytvoril paródiu pravého náboženstva a drží človeka v klame, že ide o náboženstvo pravé, a tak v dôsledku drží človeka v otroctve. Okultizmus nie je nič nové. Veď už v dávnych dobách sa ľudia venovali praktikám, ktoré Boh zakázal. Spravil tak preto, lebo vie, kto je za tým všetkým a svojou prozreteľnosťou už dopredu vie, aké budú následky, keď sa človek vydá na cestu bez Neho. Božie slovo nás varuje pred takýmto konaním, keď hovorí: „Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí.“ (porov. Dt 18, 10-12).

Božie slovo nám ďalej hovorí o ľuďoch, ktorí si nedali povedať a vedome sa uchýlili k týmto zakázaným praktikám. Spomeňme si napríklad na príbeh Šaula, ktorý išiel k veštici, aby mu vyvolala ducha proroka Samuela: „Nato Šaul povedal svojim sluhom: »Pohľadajte mi nejakú ženu, ktorá vyvoláva duchov, pôjdem k nej a jej sa budem dopytovať.« Jeho sluhovia mu odpovedali: »Hľa, v Endore je žena, ktorá vyvoláva duchov!« Nato sa Saul prestrojil, obliekol si iné šaty a išiel ta s dvoma mužmi, k žene prišli v noci. I povedal: »Vešti mi pomocou ducha a vyvolaj mi, koho ti poviem“ (porov. 1 Sam 28, 7-8) Narodenie znetvorených detí, rôzne nešťastné udalosti pri pôrode alebo aj mnohopočetné pôrody mali mantický význam.

Oldŕich Eliáš sa vo svojom diele Mágie a demonologie ve staré Babylonii venuje tejto problematike podrobne. Medzi hlavné typy praktického babylonského okultizmu zaradzuje: mantiku (veštecká mágia), očarovanie {maleficium, súhrn ciest a prostriedkov používajúcich média, okrem inteligencie božského alebo démonického pôvodu, k ovládnutiu živého človeka alebo zvieraťa za akýmkoľvek cieľom) a theurgiu (súhrn ciest a prostriedkov, vedúcich používaním síl nehmotných inteligencií – démonov v najširšom slova zmysle – k dosiahnutiu, t.j. k ovládnutiu akéhokoľvek cieľa).

Podľa Eliáša patria medzi charakteristické črty babylonského okultizmu čarodejníci a čarodejnice a takisto viera v démonov. Už oddávna bolo čarodejníctvo chápané ako niečo, čo sa vymyká normálnym zákonom ľudskej bytosti, ktoré boli určené samou prírodou. Preto boli za čarodejníkov pokladaní najmä ľudia, ktorí sa niečím líšili od ostatných. Aj u Babylončanov boli z čarodejníctva najčastejšie podozrievaní jednotlivci s nápadným telesným zjavom. Medzi takéto telesné odlišnosti patrili napr. príliš nízky alebo vysoký telesný vzrast, neobvyklá farba pleti, rôzni mrzáci, najmä šialenci. Za znak čarodejníctva boli považované aj inak dobré vlastnosti, ktoré sa ale u konkrétneho človeka prejavili vo väčšej miere, napr. umelci, obchodníci alebo bojovníci. Takisto ženy boli považované za schopnejšie čarodejníctva ako muži, pretože žena bola vtedy chápaná ako pasívny princíp, ktorí je vo vyššej miere vystavený posadnutosti, mediumite a pod.

Démoni zastávali v babylonskej mágii významné miesto, aj keď ich pôvod je sumerský. Rozlišovanie medzi bohmi a démonmi je v babylonskom náboženstve problematické, pretože aj pred menami démonov sa na klinopisných tabuľkách objavuje hviezdicovitá značka, ktorá je typická pre bohov. No na rozdiel od bohov sú démoni voči človeku zlí a krutí a nemajú svoju stabilnú ríšu. Voči bohom sú v služobnom stave ako ich poslovia a vyslanci.
Mágia v Babylonii je témou veľmi obsiahlou. Rozsiahlosť problematiky nedovoľuje venovať sa tomuto javu do hĺbky. Aspoň v obmedzenom rozsahu podávame historický pohľad na tento jav a jeho prejavy v dvoch najvýznamnejších civilizáciách, z ktorých čerpá aj súčasná západná kultúra – Egypt a Babylónia.

Čierna mágia

Čierna farba symbolizuje a vyvoláva v človeku pocit negativity a zla. Pod pojmom čierna mágia rozumieme privodenie zla človeku pomocou démonických síl. Čiže v čiernej mágii ide o priame a chcené zlo. Exorcisti používajú slovo maleficium (privodenie zla, zlorobenie). V tomto prípade ide o také skutky alebo slová, pomocou ktorých sa niekto obracia na diabla a prosí ho, aby uškodil inému človeku. Pri malefíciu sa môžu použiť vopred pripravené predmety (špendlíky, bylinky, kadidlo a pod.) spolu s rituálmi, ktoré sa k nám prenášali z pokolenia na pokolenie s patričnými zmenami, aby sa maleficium prispôsobilo kultúre doby, v ktorej sa vykonávalo. Súčasťou rituálu môžu byť magické slová, ktoré vyjadrujú vôľu čarodejníka a sú vyslovené v mene osoby, ktorá určitému človeku želá zlo. Keď Pán Ježiš ustanovil sviatosti, spojil milosti so sviatostnými znakmi, čiže symbolické znaky s matériou. Podobne koná aj diabol, ktorý sa snaží Pána Ježiša napodobňovať a spájať „zlo“ so znakmi a rituálmi, ktoré samy o sebe nie sú škodlivé. Stávajú sa škodlivými, keď sa vykonávajú z úcty k Satanovi, ktorého človek prosí o žiadaný výsledok?
Pri čiernej mágii sa vo väčšine prípadov zvoláva na človeka, ktorému sa chce poškodiť, kliatba. Najrozšírenejšie je predmetové prekliatie.

Predmetové prekliatie – factura

Ide o najrozšírenejší prostriedok ako spôsobiť zlo. Názov je odvodený od slovesa ‚facto‘ (lat. urobiť) a znamená zhotoviť predmet zo zvláštneho a rôznorodého materiálu, ktorý má takmer symbolický význam. Je to viditeľné znamenie vyjadrujúce vôľu škodiť a je prostriedkom ponúkaným Satanovi, aby mu vtlačil svoju silu spôsobujúcu zlo. Ide o napodobeninu sviatosti, ktoré majú viditeľnú matériu, (napr. voda pri krste) ako prostriedok milosti. Tu sa používa určitý predmet prekliatia s cieľom škodiť.

Rozlišujeme dva spôsoby, ako nechať pôsobiť predmetové prekliatie na určenú osobu.
Priamy spôsob: spočíva v tom, že sa určenej obeti dá nápoj, alebo jedlo, v ktorom je zamiešaný prekliaty predmet, pripravený z najrôznejších zložiek: z menštruačnej krvi, z kostí mŕtvych, zo spáleného prachu, z častí zvierat – predovšetkým zo srdca, zo zvláštnych rastlín a tiež zo spermií. Pôsobenie zla ani tak nie je určené použitým predmetom, ako skôr vôľou škodiť skrze zásah diabla. A táto vôľa je vyjadrená v okultných formulách pri príprave zmesí.210 Na tomto mieste treba poznamenať, že práve z tohto dôvodu vzniklo požehnanie pokrmov pred jedlom, lebo kresťania už od vzniku kresťanstva žili v prostredí, kde sa robili okultné praktiky. Preto sa naši predkovia pred každým jedlom a pitím nápoja modlili slovami: „Požehnaj, Pane, tento pokrm a nápoj…“, čím poďakovali Pánovi za dary, ktoré im doprial, a zároveň mocou Pánovho požehnania sa zbavilo jedlo a nápoj prípadného prekliatia, ktoré s ním bolo spojené.

Nepriamy spôsob: druhý spôsob, ktorým môžeme spôsobiť zlo cez predmety, je tzv. nepriamy spôsob. Robí sa to tak, že dotyčný človek preklína predmety patriace človeku, ktorého chceme zasiahnuť (jeho fotografie, šaty, alebo veci, ktoré mu patria) alebo preklínať predmety, ktoré ho predstavujú: panáčikov, bábiky, zvieratá a niekedy dokonca ľudí toho istého pohlavia a veku. Ide o predmety prenosu zasiahnuté tým istým zlom, ktoré chceme spôsobiť určenej osobe. Napríklad sa postavičke, ktorá predstavuje danú osobu, vrazia špendlíky, klince a nože do častí tela, ktoré majú byť zasiahnuté u danej obete. Osoba potom pociťuje prenikavé a trýznivé bolesti v týchto miestach.

Ďalším spôsobom, ako spôsobiť zlo druhému človeku, je nechať bábiku alebo ovocie zničiť, v niektorých prípadoch zhniť. Človek praktizujúci čiernu mágiu vysloví nad predmetom magickú formulu a potom ho zahrabe do zeme s prianím, aby podobný osud postihol aj obeť. Tiež sa to deje spôsobom pálenia, že predmet, ktorý kedysi patril obeti, sa spáli so želaním a vzývaním zlého ducha, aby obeť trpela. Takto sa privodzuje utrpenie, ktoré môže viesť až k smrti.

Mnohokrát sa stáva, že prekliatie sa deje cez namotávanie rôznych nití, špagátov, vlasov, stúh a drôtov, pri ktorých, keď sa zväzujú a vytvárajú uzly, zvoláva sa kliatba a démonické sily, aby dotyčný človek bol zviazaný v konkrétnych oblastiach života. Či už ide o štúdium, medziľudské vzťahy, vzťahy v práci, v rodine atď. Rímskokatolícky exorcista Gabrielle Amorth hovorí, čoho všetkého bol svedkom počas svojej služby exorcistu: „Bolo by nekonečné rozprávať, čoho všetkého som bol svedkom a čomu by som neveril, keby som to nevidel na vlastné oči. Nájde sa všetko možné: farebné a zauzlené stuhy, pevne zauzlené chumáče vlasov, povrazy plné uzlov, geometrické obrazce nadľudskou silou husto upletené z vlny, zrazeniny krvi, kusy dreva, alebo železa, stočené železné drôty, bábiky plné rán alebo prebodnuté. Niekedy sa tiež stáva, že sa predmety neobjavia hneď po otvorení matracu, alebo vankúša, ale objavia sa až po pokropení exorcizovanou vodou.“

Pri týchto veciach môže človek upadnúť ľahko do strachu pred mágiou. Diabol je mocný a ľudí, ktorí praktizujú tieto praktiky, je tiež mnoho. No človek, ktorý žije sviatostne pod Božou ochranou, nemá dôvod báť sa. Tak vzniká otázka: Môže mi teda niekto takto uškodiť bez toho, aby som sa mohol brániť? Exorcista otec Elias Vella na túto otázku odpovedá: „Nemusíme sa ničoho báť, pokiaľ sme chránení Bohom skrze opravdivú modlitbu a sviatosti. Ak nie som pod Božou ochranou, diabol mi môže uškodiť, pretože to robí veľmi rád. Ale nemá žiadnu moc nad Božími synmi a dcérami, ktorí sú odovzdaní Ježišovi Kristovi.“

Ďalšia otázka, ktorá sa vynorí, je: Čo mám spraviť, ak je viac než isté, že to, čo mi spôsobuje problémy, je prekliatie? V žiadnom prípade sa nesmie ísť k nejakému „čarodejníkovi“, ale k služobníkom Cirkvi, ktorí už budú vedieť, čo s tým. Otec Giovanni Battista Proja sa k tomu vyjadril: „Akonáhle sa objavia prvé príznaky súženia zapríčineného démonom, je rozhodne veľkou chybou vyhľadať pomoc u mágov a spoliehať sa na ich praktiky. Keď niekto jedná týmto spôsobom, potom vlastne otvára démonovi vstupnú bránu. Preto je nevyhnutné, keď sa objavia príznaky sužovania spôsobeného démonom, vyhľadať kňaza. K náprave nevedie žiadna iná cesta.

Biela mágia

Môže sa zdať, že je to niečo prijateľné a dobré, zvlášť, keď sa tým „prinavráti zdravie“, „odvráti zlo“, nájde ukradnutá vec a pod. Na prvý pohľad to vyzerá lákavo a príťažlivo. No za týmto fenoménom je ukrytý diabol a démonické sily. Biela mágia je často omnoho nebezpečnejšia ako čierna mágia, lebo ňou môžeme byť veľmi ľahko oklamaní. Diabol tu prichádza a chce, aby sme si mysleli, že zlá vec je dobrá. Prídete k takému mágovi, alebo liečiteľovi a na stenách uvidíte sväté obrazy alebo kríž, takže sa necháte oklamať a myslíte si, že stojíte pred svätým mužom alebo ženou, ktorej cieľom je iba služba ľuďom. Zaiste, nemôžeme týchto ľudí odsudzovať, ale nemôžeme ani schvaľovať to, čo robia. Niekedy nestačí len dobrý úmysel, ale je potrebné poslúchať Boha: „Samuel odpovedal: »Azda sa Pánovi páčia celopaly a obety tak, ako poslušnosť Pánovmu hlasu? Veď poslušnosť je lepšia než obeta a poddanosť lepšia ako tuk baranov! Lebo odbojnosť je (ako) hriech čarodejníctva, svojvoľnosť je (ako) hriech modlárstva. Pretože si pohrdol Pánovým slovom, zavrhne ťa, nebudeš kráľom!«„ (1 Sam 15, 22-23).

Človek sa môže veľmi ľahko zapliesť do pasce bielej mágie vedome i nevedome. Neustále je treba zdôrazňovať, ako je dôležité utiekať sa k Božím prostriedkom (a nie k čarodejníkom), aj keď máme pocit, že tieto prostriedky pôsobia pomaly. Pán nám dal moc svojho mena, moc modlitby (osobnej i spoločnej) a príhovor celej Cirkvi. Utiekať sa k tým, ktorí maskujú svoju činnosť dvojzmyselným názvom biela mágia (čo je vždy útek k diablovi), alebo ku komukoľvek, kto odstráni prekliatie ďalším prekliatím, môže zlo len zväčšovať.

Božie slovo hovorí o démonovi, ktorý vyjde z duše, aby sa tam opäť vrátil so siedmimi ďalšími, horšími ako je sám (porov. Mt 12, 43-45). To sa stáva práve vtedy, keď sa utiekame k mágii.216 Do oblasti bielej mágie patrí i tzv. zariekavanie. Magickým spôsobom sa zariekavaním a posunkami „zariekavajú“ nielen bradavice, ale aj rôzne iné choroby. Na severovýchode Slovenska sa používa výraz „začitávanie“. Môže sa to diať tak, že dotyčný chorý človek príde sám alebo stačí, ak niektorý príbuzný prinesie niečo, čo mu patrí. „Mágia uzdravovania“ pozná mnoho spôsobov, ako prenášať chorobu človeka na zviera alebo strom, či prípadne do hrobu zomrelého, aby sa pacient uzdravil.

„Šedá mágia“ – tento typ mágie je známy všade vo svete, aj na našom slovenskom vidieku (niektorí ju volajú „mágia lásky“). Ide o to, že milujúci sa snaží k sebe pripútať milovaného. Všelijaké čarovné formuly a recepty majú zvýšiť vášeň. Veľkú úlohu pritom majú tzv. „mummis“. Ide o zmiešané blato s menštruačnou krvou alebo spermie s hlinou. Samozrejme aj tu sa pri magických úkonoch vzývajú na pomoc démonické sily.
Zdroj:
http://farnostvitaz.sk/2012/01/odpoved_cirkvi_na_fenomen_zleho_vo_svete/
http://farnostvitaz.sk/2011/12/odpoved_cirkvi_na_fenomen_zleho_vo_svete/
http://farnostvitaz.sk/2011/10/odpoved_cirkvi_na_fenomen_zleho_vo_svete/