Asertivita

Američan A. Salter sa snažil svojich žiakov naučiť spontánnym reakciám, primeranému prejavu emócií, umeniu dať najavo svoje priania, požiadavky. Tiež vyjadrovať vlastné stanovisko, nebáť sa oponovať s použitím argumentov. Ale aj neustálym zotrvávaním na svojom pri zbytočnej argumentácií alebo ak nie je na mieste.

Zoznamoval ľudí s taktikami, ako presadiť svoju oprávnenú požiadavku či povedať alebo nepovedať „nie“ na neprijateľné nároky bez toho, aby boli dotknuté práva iných. Cvičil postupy vyrovnávania sa s kritikou a vlastnými chybami, učil umenie požiadať druhého o láskavosť bez pocitu trápnosti. Vedel, že kompromis je často najväčším víťazstvom. Asertivita je definovaná v konfrontácii s ďalšími formami sociálneho správania sa – pasivitou a agresivitou.
Pasívne správanie – človek nedokáže jasne oznámiť svoje prianie a potrebu. Rovnako je „bezbranný“ aj voči požiadavkám iných ľudí. Chýba mu istota v správaní, trápi sa, že sa nedokáže primerane uplatniť. Neodolá manipulácii. Ak ho niekto kritizuje, namiesto toho, aby zotrval na svojom, začne sa ospravedlňovať, vysvetľovať. Ľahko sa dostane do situácie, keď nielen nedosiahne svoje ciele, ale potvrdí svoju rolu „nemožného človeka“. Neúspechy znižujú aj tak nie príliš silné sebavedomie.
Agresívne správanie – človek sa presadzuje na úkor iných, nedbá na ich práva a oprávnené požiadavky, ponižuje a uráža sebadôveru ostatných. Niekedy dosiahne svoje, ale ľudia majú k nemu rezervovaný, často záporný vzťah. Odplácajú sa mu rovnako. Agresívny človek dosiahne často iba jedno – dočasne sa zbaví napätia. Nechýba mu sebavedomie, lepšie povedané pseudosebavedomie. Všetky svoje neúspechy musí preto sám pre seba premeniť na úspech. Keď sa mu to nepodarí, tak obviní okolie z toho, že mu podráža nohy. Agresia nie je len fyzické napadnutie, či silné a hlasné slová, ale aj sarkazmus a ironizovanie, ale aj tiché až sladké oznámenie. Rafinovaný agresor pôsobí nesympaticky, nepríjemne a ľudia majú tendenciu z komunikácie s ním uniknúť.
 

Viete byť asertívny? Tu je 6 tipov, ako povedať nie

Robí vám problém odmietnuť požiadavky druhých? Naučte sa, ako byť asertívny!
Treba vedieť, kedy povedať nie, a kedy áno.

Šéf chce, aby ste zostali v robote dlho do večera, dcéra má namierené na pochybnú diskotéku, brat by si rád požičal päťdesiattisíc. Vám sa to vôbec nepozdáva. Buďte asertívny a povedzte NIE! Tu sú tipy, ako na to.

1 NEPODĽAHNITE POCITU VINY
Niekto od vás niečo žiada a cíti, že by ste nemuseli súhlasiť. Čo urobí? Bude sa snažiť vzbudiť vo vás pocit viny, lebo tomu málokto odolá. Ihneď zaraďte spiatočku a nenechajte sa ovplyvňovať! Fakt, že niekomu odmietnete vyhovieť, nemôže spochybniť vás samých. Nikdy sa nenechajte vydierať, najmä nie citovo.
 

Subkultúra gotikov a rozmach Hallowenu

Temný, gotický štýl môžeme vidieť u mladých ľudí vôkol nás. Akosi sa nedá prehliadnuť. Ide o štýl myslenia, umenia, hudby, literatúry i obliekania, v ktorom sa kladie dôraz na tajomno a nadprirodzeno.

Súvisí to s romatizujúcim návratom ku stredoveku a ku germánskemu kmeňu Gótov. Boli to kočovníci s povesťou krutých násilníkov, silne veriaci v pohanské božstvá, v dôsledku čoho najdlhšie odporovali prijatiu kresťanstva v Európe. Ich hudobnými štýlmi sú post-punk, gothic rock, deathrock a dark wave. Okrem nich sú to žánry industrial, EBM, dark ambient, coldwave, industrial rock, synthpop, horrorpunk, psychobilly, gothabilly, neo/apocalyptic/martial folk, steampunk a dalšie, vrátane súčastných štýlov ghostwave alebo witch house. Vizuálne s nimi zdieľajú niektoré prvky aj gothic metal (rôzne varianty black metalu, doom metalu a predovšetkým symfonický metal).

Vznik gotickej subkultúry sa datuje do konca 70. rokov 20. storočia a vychádza z punkového hnutia. Jeho korene však siahajú ešte hlbšie, do osemnásteho storočia, a súvisia s rozvojom gotickej povesti. Gotické povesti boli plné motívov hrôzy, cintorínov, ruín, duchov, upírov, zjavení a kliatieb. Postava upíra sa však nechápala ako zlá bytosť ale ako tragicko-romantický hrdina. Povesť Dracula z tohto obdobia položila základy hororu ako literárnemu druhu a neskôr aj filmu v dvadsiatich rokoch minulého storočia. S týmto hnutím súvisí aj masový rozmach slávenia sviatku duchov Halloween po celom svete v predvečer kresťanského sviatku Všetkých svätých. Možno je dobré poznamenať, že pre satanistov je Hallowen jedným z najväčších sviatkov v roku.