Po rokoch s manipulátorom z vás doslova vyfučí osobnosť

Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí si prešli podobnou skúsenosťou? Mnohí môžu mať tendenciu po takomto zážitku zanevrieť na vieru a Cirkev ako celok a nie sú viac motivovaní hľadať si iné spoločenstvo či nového spovedníka.
Ja by som im odporúčal, aby začali vieru nachádzať najprv sami v sebe. Aby nebrali návštevu kostola len ako povinnosť voči kňazovi či spoločenstvu. Sami musia byť presvedčení o jej zmysle a význame. Viera nemá slúžiť ako vonkajšie pozlátko. Ľudia, ktorí skrze vieru hľadajú spoločenský kontakt a potrebu pozornosti, majú vyššiu pravdepodobnosť, že budú manipulovaní. Ak zo spoločenstva potom odídu, či už preto, že ich vylúčia, alebo z vlastného rozhodnutia, prežívajú hlboké pocity frustrácie a nezriedka aj depresie.
Ako môže človek rozpoznať, že je pod vplyvom manipulátora alebo že v jeho spoločenstve nie je všetko s „kostolným poriadkom“?
Je rozdiel medzi manipuláciou a presviedčaním. Pokiaľ vás kňaz presviedča o viere, čo je jeho úlohou, je to v poriadku. Keď vás niekto manipuluje, tak vás nepresviedča. Podstatou manipulácie je, že niečo od niekoho nekriticky preberiete. Kňaz by mal presviedčať, ale nie manipulovať. Presviedčanie je normálnou technikou komunikácie, keď druhého presviedčate o vlastnej pravde, ale zároveň mu umožníte spracovať  ju a slobodne sa rozhodnúť prijať ju. Pre manipuláciu je charakteristické to, že dotyčná osoba sa nemá ako brániť. Manipulácia totiž funguje podprahovo, zneužívaním rôznych komunikačných signálov.
Aké sú najčastejšie manipulatívne techniky, ktoré by mal človek poznať, aby sa vedel brániť?
Jednou z manipulatívnych techník je napríklad nevypovedanie celého príbehu. Manipulátor druhému niečo podsunie a potom mu dá najavo, že na to prišiel sám. Ale nie je to tak. V skutočnosti to mal vnuknuté.
Ďalšou z techník je takzvané bombardovanie láskou. Manipulátor vás na začiatku vzťahu extrémne chváli, obdarúva a zahŕňa pozornosťou. Následkom toho stratíte svoje prirodzené obranné mechanizmy a bariéry, ktoré máme všetci pri spoznávaní nových ľudí. Ani kňaz sa nemôže hneď pýtať na dôverné veci.
Potrestanie ignorovaním je tiež častým spôsobom manipulácie. Podstatou ignorovania je to, že obeť má sama prísť na to, čo sa stalo. Ona si to celý čas prevracia v hlave ako horúci zemiak. Zrazu však urobí niečo, ani sama nevie, čo to je, čo sa manipulátorovi zapáči, a ignorovanie sa odrazu končí.
Technika predstierania súhlasu spočíva v tom, že manipulátor súhlasí so všetkými vo všetkom, čo hovoria. Tým pádom v nich vytvára dojem, že ich plne prijíma a akceptuje.
Alebo hrá obeť a tým si zaväzuje empatické osoby, ktoré sa zaňho cítia zodpovedné a usilujú sa mu pomôcť, čo on dlhodobo využíva.

Ak sme sa ocitli v podobnom toxickom vzťahu alebo si, naopak, chceme dať pozor, aby sa nám to nestalo, čo je potrebné robiť?
Prvoradé pri boji s manipulátorom je počúvať svoju intuíciu. Pri danej osobe od začiatku cítime, že niečo nie je v poriadku. Nevieme opísať, čo to je, ale zo stretnutia s ňou v nás zostáva zvláštny, neurčitý pocit. Veľmi častým príznakom po stretnutí s manipulátorom býva únava, spavosť, podráždenosť. Utkvelé opakovanie nejakej myšlienky, ktorú povedal, a neustále premýšľanie, či som ju dobre pochopil.
Najdôležitejšie je teda počúvať svoju intuíciu a sledovať, či môžem pri danej osobe slobodne vyjadriť svoje pocity. Manipulátori sa často prejavujú tým, že majú potrebu korigovať pocity druhých. Spôsob, akým by mali veci cítiť a prežívať.

Manipulátori sa prejavujú tým, že majú potrebu korigovať pocity druhých.
Je paradoxné, že manipuláciu si skôr všimne okolie, najčastejšie blízka rodina. Podľa toho poznáte, že máte pri sebe dobrého partnera, keď s vami rodina komunikuje normálne. Ak má partner sklony k manipulácii, tak vás rodina začne upozorňovať, že niečo nie je v poriadku. Vy sa, samozrejme, bránite a predpokladáte, že vám chcú zle.
Jedným z príznakov je, že manipulovaná osoba sa často zastáva manipulátora. Drží s ním, nahráva mu, ospravedlňuje ho. Ďalším symptómom je sebaobviňovanie. Ak pri partnerovi začínate mať zvýšené a jednostranné pocity viny, tak niečo zrejme nie je v poriadku. Manipulátor si totiž za žiadnych okolností neprizná chybu. Vždy je na vine niekto iný – spoločnosť, cirkev, kňaz, partner, psychológ, rodičia…
Vyberá si manipulátor, s kým vstúpi do vzťahu? V prípade obete ide o nejaký špecifický typ osobnosti alebo sa to môže stať úplne každému?
Manipulátor je v prvom rade obeťou seba samého, pretože nevie vytvárať rovnocenné vzťahy. Veľmi dobre vie, že je slabý, a preto si k sebe vyberá slabšie osobnosti. Ani manipulátorovi sa totiž nedarí uplatňovať svoju techniku pri všetkých. Vie vycítiť, ku komu si to môže dovoliť. Svojím spôsobom majú manipulátori veľmi dobrú intuíciu. Dokonca vedia vycítiť aj to, kedy ich obeť už odhaľuje a začína vidieť ich pravú tvár. Vtedy odídu alebo zaútočia. Manipulátor nenávidí, keď proti nemu použijete jeho vlastné zbrane.
Z toho teda vyplýva, že obeťami sú najčastejšie prehnane empatickí a obetaví ľudia? Istá miera nezištnosti je však potrebná v každom vzťahu. Ako vedieť, kedy pomáham už priveľa?
Žiaden vzťah by sa nemal stať jednostranným v tom, že jeden len dáva a druhý len berie. To nazývame emocionálnym vampirizmom. Manipulátor parazituje na nekonečnej dobrote obete, ktorá je tým obetavým martýrom naučeným vždy pomáhať. Každý z nás vo vzťahu raz za čas potrebuje pomoc. Niekedy ja vládzem pomáhať tebe dva mesiace, inokedy ty mne len mesiac, lebo máš viac problémov ako ja.
Ľudia so sklonom k manipulácii sú takpovediac predurčení na tento toxický vzťahový tanec. Ten môže trvať aj niekoľko desiatok rokov. Žiť v presvedčení, že žijem so zlým manželom alebo manželkou, je možno ešte horšie, ako keď neviem o tom, že som manipulovaný. Ak žijem v presvedčení, znamená to, že viem, v akej som situácii, že som tento stav spoznal a prijal. V manipulácii však zápasíte s niečím, čo je implicitné, skryté, vyvierajúce zvnútra. Neviete, čo je toho príčinou, ale snažíte sa to celý život naprávať.
Vzťah by sa nemal stať jednostranným, kde jeden len dáva a druhý len berie.