Podstata a metódy manipulácie v procese riadenia.

V manažérskej praxi sa často stretávame so situáciami, keď sú ciele manažmentu v rozpore s cieľmi a záujmami objektov vplyvu manažmentu. V takýchto prípadoch je potrebné prekonať prirodzený odpor riadeného systému a subjekt riadenia sa uchýli k technike tzv. manipulácia. 

Obsahovo je manipulácia formou sociálneho manažmentu, v ktorom sa ignorujú vlastné ciele a záujmy riadiaceho objektu. Spoločenská prax ukazuje, že pojem „manipulácia“ sa používa v nasledujúcich významoch:
Po prvé, ako označenie konkrétneho všeobecný prístup k sociálnej interakcii a manažmentu, ktorý zahŕňa aktívne využívanie rôznych metód skrytého nátlaku ľudí.
Po druhé, manipulácia sa používa ako označenie pre špecifický typ psychologického dopadu. V tomto zmysle sú aj pojmy „manipulačný vplyv“, „psychologická manipulácia“, „manipulácia s verejnou mienkou“ a „manipulácia s verejným vedomím“, „medziľudské manipulácie“, „sociálno-politické manipulácie človeka“ atď. použité.
Po tretie, pojem manipulácia sa používa na označenie určitých organizačných foriem použitia tajného nátlaku na človeka a jednotlivých metód alebo stabilných kombinácií metód latentného psychického ovplyvňovania človeka.

Akékoľvek manipulácie a akty manipulatívneho vplyvu pôsobia ako základné prvky procesu sociálneho riadenia a komunikácie. Manipulácia je generovaná situáciou, keď existuje vonkajší cieľ komunikácie a neexistuje preň otvorené vysvetlenie pre všetkých účastníkov komunikácie. Cieľová komunikácia, kde v samotnej komunikácii nie je vonkajší cieľ pre ňu otvorene deklarovaný, alebo je navyše špeciálnymi prostriedkami skrytý, je manipulatívna komunikácia. Cielená komunikácia a komunikácia porozumenia, kde je okrem akýchkoľvek interných alebo externých cieľov komunikácie splnená podmienka dosiahnutia vzájomného porozumenia zo strany účastníkov komunikácie, je konvenčná komunikácia. 

Obsahovo je manipulácia formou kontroly, pri ktorej sa ignorujú vlastné ciele a záujmy objektu kontroly. Môžu byť úplne ignorované alebo uznané formálne (fiktívne), ale kedy manažérske rozhodnutia sa neberú do úvahy ako súčasti cieľa riadenia. Manipulácia je z hľadiska formy sociálno-psychologický klam založený na fiktívnom uznaní záujmov partnera. 

Existuje nekonečne veľa techník, ktoré poskytujú schopnosť manipulovať s individuálnym aj masovým vedomím. Vo sfére sociálne vzťahy v závislosti od predmetnej oblasti sa rozlišuje ekonomická, politická, byrokratická, ideologická, psychologická manipulácia. 

Ekonomické začínajú s využitím ťažkej, alebo lepšie – bezvýchodiskovej finančnej situácie partnera, kedy je pripravený súhlasiť s akoukoľvek pre neho nežiaducou prácou za zanedbateľnú odmenu. 

Politická manipulácia je založená na využívaní politických mechanizmov, skupín, vyhlásení na iné účely, ako sú uvedené.

Byrokratické alebo organizačné manipulácie zahŕňajú akúkoľvek pseudoaktivitu administratívneho alebo organizačného charakteru: odďaľovanie časového rámca na vyriešenie problémov, zamotanie žiadateľa do bludiska mnohých prípadov a zodpovedných osôb; neplnenie manažérskych funkcií a ich nahradenie zámerne zbytočnými, no navonok účinná akcia; nafukovanie veľkosti organizácie. 

Ideologická manipulácia zahŕňa neúprimnosť a falošnosť vo sfére sociálnych a osobných ideálov.

Psychologické manipulácie sú v skutočnosti tie najjednoduchšie a sú súčasťou všetkého vyššie uvedeného. Akákoľvek manipulácia s individuálnym alebo kolektívnym vedomím nevyhnutne zohľadňuje osobitosti duševného vnímania a zariadenia manipulovaného.

Ďalším mechanizmom vplyvu je manipulácia, ktorá sa zvyčajne používa pri absencii formálnej právomoci, preto ju častejšie využívajú podriadení. Manipulácia sa líši od prejavu moci tým, že:
po prvé skrýva svoje ciele;
po druhé, vyžaduje viac informácií o osobe, ktoré orgány nepotrebujú;
po tretie, výsledky tohto vplyvu prichádzajú pomalšie; a tento mechanizmus je tiež ťažko aplikovateľný.

Ďalším spôsobom ovplyvňovania je spolupráca. Hlavnou myšlienkou tohto mechanizmu je, že osoba, ktorá vstúpi do spolupráce, sa zaväzuje reštrukturalizovať svoje správanie. Hodnota tejto metódy spočíva v tom, že dáva človeku slobodu, nezávislosť pri rozhodovaní o svojom nový formulár správanie. 

Tento mechanizmus nie je jednoduché aplikovať a výsledky sa nedostavia okamžite, no postupom času je spolupráca pre organizáciu veľmi výhodná.

Faktorom úspechu manažérskej komunikácie je aj manažérovo povedomie o tom či onom type „vzájomne závislých vzťahov“. Vzťahy vzájomnej závislosti treba chápať ako osobitné vzťahy, ktoré vznikajú v dôsledku riešenia rôznych rozporov medzi organizáciou a jednotlivcami. Ich podstata spočíva v zosúladení záujmov organizácie a zamestnanca, to znamená, že vzťah vzájomnej závislosti je sprostredkovateľským mechanizmom medzi jednotlivcom a organizáciou. Tento mechanizmus môže pôsobiť na jednej strane ako samoregulačný, spojený s kultúrnymi javmi a najmä s organizačná kultúra… Na druhej strane ako riadený mechanizmus spojený s princípmi a metódami riadenia.