Pôsobenie kniežatstva Jezabel ako je popísané v Biblii

V Sidone to boli námorníci, ktorí sa vylodili ako prví z ich krajiny niekde inde a boli vedení nocou podľa pozícií hviezd. Kniha Genezis 10-11 hovorí, ako sa Kánanci rozptýlili do susedných miest, do Sidonu, Gazy, Sodomy, Gomory, Adame, Seboim a aj do Lesu. Všetci tak mali podobné náboženské kulty a začali sa schádzať spolu. Kniha Sudcov 18:7 popisuje, ako boli ľudia zabezpečení v tomto kraji, zjednotení v ich silnou vierou pod spoločnou vládou. Ako drobné mesto postupne rástlo, tak tvorilo i bohatstvo a silu svojho kultu. Počas prosperujúceho obdobia panovania dynastie Omri nad Izraelom, pre spojenectvo so Sidonom navrhli svadbu Omriho syna Achaba a Jezabel, princeznej Sidonu. Sidon bol považovaný za mesto, poznačené bezbožnými neresťami. Jezabel bola nádherná princezná, panovačná, bezohľadná, pomstychtivá, žena s veľkým nadšením pre náboženstvo jej rodného kraja. Bola rozhodnutá zameniť chválu v jedného pravého Boha za chválu pre Bála a Ašeru. Bola oddaná uctievať Bála až tak, že dala postaviť svätyňu v Samarii, kde slúžilo 850 prorokov Bálovi a Ašere, dala zabiť pravých Božích prorokov a odstránila chválu pravému Bohu po celom Izraeli (1 Kr 18:13,19). V druhej knihe Kráľov 9:22 sa hovorí, že Jezabel bola cudzoložnica, prostitútka a praktizovala čarodejníctvo.
Achab, siedmy kráľ Izraela, panoval od roku 869 do roku 850 pred Kristom. Vládol efektívne, manipulačne a s veľkou administratívnou silou. To pomohlo Achabovi vyniknúť i vo vedení armády. Bol skazený, modlársky, ženatý so ženou rovnakého charakteru. Získal svoju vládu cez úkladnú vraždu. Za korupciou trónu bola Jezabel. Incident, ktorý sa stal v Nábotovej vinici, ukazuje Jezabel v pravých farbách, zatiaľ čo jej manžel Achab trucoval kvôli nedostatku jeho schopnosti presvedčiť Nábota, aby svoju vinicu predal. Prvá kniha Kráľov v kapitole 21 ukazuje, ako sa kráľ Achab zriekol autority, nahradil ju pasivitou a váhavosťou. Duch Achaba všeobecne popiera chybu a miluje vedúce postavenie, pričom má však strach z konfrontácie. Niekto, kto je hostiteľom tohto ducha, má radšej pokoj, dokonca i keď to vedie k nesvätému spojenectvu, takému k akému došlo uzatvorením kompromisu medzi Achabom a Jezabel. Osoba ovládaná týmto duchom uzavrie radšej prímerie, dohodu. Robí skôr kompromisy, ako posväcuje vzťahy. Vždy bude obetovať budúcnosť v záujme súčasného pokoja. Ich sobáš popísaný v prvej Knihe kráľov v kapitole 16:31, znamená ich spoluprácu ako tím. Obaja Achab aj Jezabel v tichosti formujú vzťah ich vzájomnej závislosti. Obaja potrebujú jeden druhého, aby dosiahli svoje ciele. Jezabel vždy potrebuje Achaba a opačne. Jej svadba bolo politické spojenie. To jej dovolilo stať sa kráľovnou. Jezabel sa aktívnym kráľom, „prikazuje“. Realizuje odpovede na všetky kráľovské problémy. Touto cestou môže kontrolovať všetko a robí iba to, čo jej prinášá výhody.