Svedectvo – Reiki a Kristus

Všetko sa to začalo nevinne. Stretol som človeka, ktorý sa venoval východnej mystike, meditoval, bol sčítaný a cvičil bojové umenia. Po krátkom čase a pravidelných stretnutiach ma úplne presvedčil o mojej pomýlenej ceste a ukázal mi smer, akým mám kráčať. Keď si tak spätne spomínam, ani sa príliš nemusel snažiť. Moje znalosti z Písma, učenia Cirkvi a vzťah s Pánom boli také slabé, že som sa nedokázal ubrániť a ľahko som podľahol týmto pomýleným veciam. Mal ochotu sa mi venovať a stal sa mojím majstrom. Takto som večného Majstra vymenil za pozemského, nedokonalého.
Čoraz viac som sa zamotával do rôznych okultných praktík. Venoval som sa astrológii, liečiteľstvu (reiki) a cvičil som bojové umenia. Namiesto modlitby som meditoval v samote, čo ma veľakrát odťahovalo od reality života. Vytvoril som si náboženstvo na svoj obraz, ktoré som potreboval a ktoré mi vyhovovalo. Stal som sa „slobodným“ a zároveň aj otrokom vlastnej pomýlenej cesty.
V obchodoch sa mi po finančnej stránke dobre darilo. Mal som vplyvných známych a na tú dobu som si žil na vysokej nohe. Keď bolo treba niečo zohnať, vybaviť, zariadiť, platilo – „nema problema“! Svet bol gombička a ja som bol jeho stredobodom.
Po čase som sa oženil s peknou ženou, ktorú do dnešného dňa milujem. Zobrali sme sa v kostole – ako ináč, však som bol „dobrý katolík“. Veľa vecí som mal riadne pomýlených a keď mi niekto chcel poradiť, odbil som ho, že predsa ja to viem lepšie. Ach, tá moja pýcha!
Skrze spomínané náuky a praktizovanie okultizmu prichádzala do môjho života určitá moc, ktorá sa aj patričným spôsobom demonštrovala. Môj spôsob života priniesol ovocie – navonok veľmi vábivé, ale zvnútra rozleptávajúce a zhnité. V reiki som už mal absolvovať majstrovské „zasvätenie“.
Skrze praktiky tohto učenia som dokázal ľudí uzdravovať, cítil som energiu, vďaka ktorej som dokázal človeka aj zložiť na zem, keď sa uvoľnil. Bol som presvedčený, že robím správnu vec a že ľuďom slúžim a pomáham.
Teraz už viem, že to nie je Božia vôľa a že spôsob, ako sa získava tá energia, „zasväcovanie sa“ do týchto náuk, sú okultné. Ľudí to odvádza od Boha a ženú sa za niečím, čo veľakrát nepoznajú. Mal som čoraz väčší, až nenásytný, hlad po tejto moci a poznaní. Minul som veľa peňazí na rôzne ezoterické a okultné knihy, bol som tým úplne posadnutý.

V obchode, v ktorom som robil, sa jedného dňa objavil záhadný človek, ktorý prišiel so zaujímavou ponukou. Najprv sme sa rozprávali o náukách, ktorým som sa venoval, a potom vyhlásil, že toto všetko je len slabý odvar. Bol to mág (čarodejník), ktorý si hľadal učňa. Mal som jedinečnú možnosť, ale troška som zaváhal. S mágiou nie sú srandy, je to vážna vec. Dal mi teda určitý čas na rozmyslenie.
Toto záhadné stretnutie som spomenul aj svojej žene, a ona sa zrazu rozplakala. Ach, tá ženská citlivosť – ako často ju my muži ignorujeme! Sľúbil som jej, že to odmietnem, a aj som tak spravil. Mág bol však vytrvalý a o rok za mnou prišiel znova. Druhýkrát som už nedokázal odmietnuť…
Manželka bola práve na služobnej ceste vo Švajčiarsku a ja som sa ocitol na ceste skazy.
Behom týždňa zasväcovania sa do mágových náuk som mal videnia rôznych nadprirodzených vecí a bytostí, moju prítomnosť sprevádzali nadprirodzené javy: teplomery praskali, svetlá sa sami od seba zapaľovali atď. Po krátkom čase som z toho skončil na psychiatrii.
Po troch mesiacoch na uzavretom oddelení a po absolvovaní nespočetných elektrošokov a medikamentóznej liečby videnia prestali. Pribral som 20 kg a moja osobnosť sa, aj vďaka liekom, menila. Bol som len ako telo, stále som spal, jedol a fajčil.

Postupom času som začal mať ťažké depresie. Hospitalizácie sa neskôr cyklicky vracali. Psychiatria sa mi stala druhým, vynúteným, domovom.
Po druhej hospitalizácii podala manželka žiadosť o rozvod.
Behom dvoch mesiacoch a desaťminútového pojednávania som stratil ženu, ktorá kedysi chcela byť mojou oporou v dobrom aj zlom.
Paradoxom je, že sudkyňa, ktorá viedla pojednávanie, sa ma spýtala, či si uvedomujem, že druhýkrát sa už cirkevne oženiť nemôžem. Ja som jej odpovedal protiotázkou – čo mám robiť, keď žena nechce so mnou žiť?!
Všetko, čo malo zmysel, som v tom období začal strácať. Prichádzal som o všetko, čo som vo svojej nevere voči Bohu nadobudol. Viete, nie je príjemné žiť tak, že trpíte núdzou, ale keď začnete chudobnieť materiálne aj duchovne, je to ešte ťažšie. Nebavila ma práca, priatelia ma opustili, rodina to všetko veľmi ťažko znášala, ale vždy mi chcela byť, bola aj je mojou oporou. Hoci ich možnosti mali tiež svoje medze. Po dvoch rokoch ešte aj mama, s ktorou som žil v jednej domácnosti a ktorá sa o mňa starala, náhle umrela.
Čím ďalej, tým viac ma ovládala obrovská neistota a nadprirodzený strach. Mal som hrozné sny a cítil som, že niekto si veľmi nárokuje na moju dušu a pýta si daň za veci, do ktorých som sa namočil. Bolo toho už toľko, že som odmietol svoj vlastný život.
Dvakrát som sa pokúsil o samovraždu: raz s liekmi a druhýkrát som si chcel podrezať žily.
Takýto spôsob riešenia vecí ma dostal ešte viac na okraj spoločnosti. Ľuďom, ktorými som predtým pohŕdal, som teraz len tíško závidel. Neprijímal som sám seba, svet ani okolie. Všade som sa cítil odmietaný, a hľadal som prijatie tam, kde ma potom ešte viac doráňali. Nakoniec sa mi psychiatria, odkiaľ som predtým utekal, stala miestom útechy. Ľudia ma tam aspoň vedeli pochopiť – veď sme boli na jednej lodi.

Doslova som sa tavil v ohnivom kotly, ale ďakujem Bohu, že som to prežil. Kde sa rozmnožil hriech a zúfalstvo, tam sa ešte viac mohla prejaviť Božia zachraňujúca moc. Časom som si uvedomil, že jedine môj Stvoriteľ mi môže pomôcť a začal som sa naňho obracať a spoliehať. A bol to práve Boh, ktorý svojou láskou dokázal premôcť môj strach, nedôveru, zatvrdnutosť. Priviedol ma naspäť k sebe, aj keď som od neho sám odišiel a dal mi najavo, že sa z môjho návratu teší. Keby ma On nebol zachránil, tak už nie som medzi živými.
Prvýkrát sa ma dotkol svojou láskou – bolo to počas modlitby v spoločenstve – a ja som len plakal, plakal a plakal… Nikto ma nikdy tak nemiloval, ako mi to dal vtedy zažiť a ešte aj dáva. On jediný dokáže milovať až do krajnosti.
Moja ďalšia cesta nebola, samozrejme, jednoduchá. Musel som sa každý deň nanovo rozhodovať, či chcem žiť s Bohom alebo bez Neho. Moja skúsenosť hovorí, že nemám ku komu lepšiemu ísť. Odovzdal som Mu svoj život a bolo to najlepšie rozhodnutie, aké som kedy spravil. Po rozhodnutí úplne patriť Bohu sa veci dali do pohybu.
Oľutoval som všetky tie okultné ohavnosti a zriekol som sa ich. Okultnú literatúru v hodnote niekoľko desiatok tisíc korún som spálil. Nebolo to ľahké – trvalo mi to asi rok. Prečo ich vlastne treba spáliť? Ľudia, ktorí sa otvárajú takýmto náukám a silám, si dostatočne neuvedomujú, koho tým pozvali do svojho života. Je to úlisný sluha a krutý pán. Na začiatku si myslíte že niečo ovládate, ale keď vás má konečne v hrsti a začne vás ovládať, tak ľahko sa ho nezbavíte. Jedine východisko je obrátiť sa na Toho, ktorý má všetku moc na nebi aj na zemi – na Boha.
To On mi vrátil slobodu, dôstojnosť a poskladal ma ako rozbitú nádobu. To, čo bolo nepotrebné, z môjho života zobral a to, čo bolo dobré, rozmnožil. Moji rodičia už nežijú, ale necítim sa byť sirotou: mám obrovskú rodinu, lebo mám mnohých bratov a sestry v Kristovi. Do môjho života prichádzajú ľudia, ktorí mi pomáhajú rásť vo viere a učiť sa milovať bez podmienok.
Deti síce fyzicky nemám, ale verím, že som bol pri zrodení niekoľkých „duchovných detí“. Je to tiež forma otcovstva, ktorá nahrádza to pôvodné, do čoho som bol povolaný.
Uvedomujem si, že veľa zlého, čo som zažil, boli ovocím mojich nesprávnych rozhodnutí, hriechov a duchovnej nevery. Veľa veci sa uzdravilo, napravilo a zahojilo. Dokázal som odpustiť ľuďom, ktorí mi ublížili, lebo sám som zažil a zažívam odpustenie. Znova som našiel zmysel života, nových priateľov, prácu. Vediem k hlbšiemu poznaniu Boha aj iných, ale najviac sa teším z toho, že Boh je mojím skutočným Pánom, ktorý je reálne prítomný v mojom živote.
Povzbudzujem tých z vás, ktorí ste v beznádeji alebo na pochybách, či aj vás môže postretnúť niečo podobné ako mňa: Skúste to s Bohom a presvedčite sa, aký je dobrý.

Prevzaté z : http://mojpribeh.sk/pribeh/stefan-esztergalyos-reiki/