Časť III. Mágia, horoskopy, veštenie, povery, čo na to Boh?
PREJAVY POVERY
Ľudia bežne pod poverou rozumejú neopodstatnené obavy z nejakých náhodných udalostí (napríklad keď prebehne čierna mačka cez cestu, alebo keď padne dátum 13. na piatok), alebo nejaké naivné úkony, ktorými sa človek chráni pred nešťastím či zlými silami. Neveriaci zase nerozlišujú veľmi medzi vierou a poverou, lebo pre nich viera v nadprirodzené sily alebo bytosti je niečo naivné a nerozumné a veria iba tomu, čo môžu zmyslami vnímať a čo je podložené prírodnými vednými odbormi. Pre nás kresťanov je však podstatné rozlíšenie medzi vierou v nadprirodzené osobné bytosti, nad ktorými stojí Boh (ktorý všetko nielen nekonečne prevyšuje, ale najmä nekonečne miluje), a vierou v akési neosobné nadprirodzené sily či energie.
Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi je povera „vybočenie náboženského cítenia a úkonov, ktoré ono ukladá. Môže vplývať aj na kult, ktorý vzdávame pravému Bohu, napríklad keď sa pripisuje takmer magická dôležitosť určitým, ináč oprávneným alebo potrebným praktikám. Pripisovať účinnosť modlitieb alebo sviatostných znakov iba ich materiálnej stránke bez ohľadu na vnútorné dispozície, ktoré vyžadujú, znamená upadnúť do povery“ (KKC 2111).
Povera je falošná, prevrátená viera (pa-viera), ale aj nepravý postoj viery. Predpokladá magický obraz sveta a prijatie nevysvetliteľných síl v snahe nakloniť si ich magickými úkonmi. Povera je teda širší pojem ako mágia. Pozrime sa teda na jej rôzne prejavy.
Neusporiadaný kult pravému Bohu
S neusporiadaným alebo neadekvátnym kultom pravému Bohu sa môžeme stretnúť aj v kostoloch pri liturgii. Má dve formy – prehnaný konzervativizmus a prehnaný progresivizmus. Odtiaľ pramení aj napätie medzi zástancami tradičnej liturgie (najmä latinskej, zvanej aj tridentskej) a zástancami obnovenej, reformovanej liturgie. Nesprávne sú krajnosti. Jedni lipnú prehnane na vonkajších formách, gestách a tradičných rúchach, no vnútro, ktoré sa má prejaviť najmä láskou k človeku, akoby chýbalo. Namiesto neho je len povýšenosť, odmeranosť, chlad a predpisy. Druhí zase pristupujú k liturgii tak, akoby všetko vonkajšie (gestá, rúcha, sakrálny priestor) bolo nepodstatné. Liturgia je skôr „odbavená“ než slávená, často veľmi rýchlo. Na kritiku zvyknú odpovedať, že podstatný je vnútorný postoj, nie vonkajší prejav, a najdôležitejšie je to, aby bol vzťah k Bohu prejavený vzťahom k človeku.
Treba však opäť zdôrazniť, že kritika smeruje ku krajnostiam, lebo pravá liturgia dokáže čerpať duchovné bohatstvo a krásu zo svojej dvetisícročnej tradície. Nestráca zmysel pre posvätno, ale ho prehlbuje, rešpektuje smernice cirkevnej autority, nestavia na jej miesto svoj úsudok a svoje záľuby a vie osloviť aj moderného človeka.
Falošný kult pravému Bohu
Ide o niektoré formy ľudovej nábožnosti, ktoré dávajú väčší priestor napríklad modlitbám pred sochami svätých než pred Eucharistiou alebo krížom, propagujú viac rôzne posolstvá než Sväté písmo, uprednostňujú súkromné postoje a prejavy duchovného života pred oficiálnym usmernením Cirkvi, k nepotvrdeným zjaveniam Panny Márie pristupujú nekriticky, šíria rôzne neschválené modlitby a pobožnosti. Veľkou absurdnosťou je rozširovanie takzvaných reťazových modlitieb, ktoré prinesú milosti a vypočutie prosieb, ak sa prepíšu do stanoveného termínu, alebo spôsobia nešťastie, ak ich človek bude ignorovať. Boh sa tu nejaví ako spravodlivý, ale ako svojvoľný a náladový. Preto treba vždy skúmať, či neznáma modlitba alebo pobožnosť je cirkevne schválená alebo nie.
Falošný kult falošnému bohu
Modloslužba sa týka v prvom rade mnohobožstva a uctievania modiel zo striebra a zo zlata (prípadne aj iného materiálu), ktoré sú dielom ľudských rúk. Modloslužba je však aj každé zbožšťovanie toho, čo nie je Boh. Je trvalým pokušením pre vieru. Môžu to byť peniaze, moc, kariéra, sláva, popularita, rozkoš, rasa, predkovia, štát, národ, príroda, jednoducho všetko to, čomu človek venuje vo svojom živote najviac pozornosti, záujmu, času, možno i peňazí. Čokoľvek, čo vytláča Boha z prvého miesta, je modloslužbou.
Satanizmus je uctievanie zlého ducha. Keďže ide o stvorenú bytosť, padlého anjela, Satan nikdy nie je rovnocenným protivníkom Boha, ani vtedy, keď sa mu vzdáva úcta spôsobmi, ktoré napodobňujú a prevracajú kult pravému Bohu.
Satanizmus má viacero podôb a foriem, tie by si však vyžadovali samostatné spracovanie. Verejnosť pod satanizmom najčastejšie rozumie používanie satanistických symbolov, nosenie čierneho (koženého) odevu, počúvanie blackmetalovej alebo deathmetalovej hudby, vandalizmus. Často ide len o radikálnu formu protestu proti Cirkvi, kresťanskej teológii, spoločnosti a inštitucionálnym autoritám (mládežnícky alebo protestný satanizmus). Títo mladí ľudia majú zvyčajne problémy v rodine i škole a často sú pod vplyvom alkoholu alebo drog. O satanizme majú len slabé vedomosti. V skutočnom satanizme ide o rituálne uctievanie Satana alebo organizovanú formu satanských kultov, ktoré pôsobia skôr tajne. V každom prípade však ide o veľmi nebezpečnú formu povery ako pomýlenej viery.
Priznávanie nezaslúženej dôležitosti stvoreným veciam
Tu už máme do činenia s celým spektrom prejavov a foriem, smiešnych aj vážnych, naivných i pseudovedeckých, ale aj takých, ktoré sa pokúšajú preniknúť medzi oficiálne uznané vedné odbory.
Veštenie je snaha dozvedieť sa tajomné veci (minulé, prítomné, budúce) – používanie horoskopov, astrológia, numerológia, chiromantia (čítanie z ruky), jasnovidectvo, uchyľovanie sa k médiám, vykladanie z kariet, používanie snárov (kníh na odhaľovanie tajomných vecí pomocou výkladu snov).
Katechizmus Katolíckej cirkvi na snahu dozvedať sa tajomné veci hovorí: „Boh môže zjaviť budúcnosť svojim prorokom alebo iným svätým. Ale správny postoj kresťana, čo sa týka budúcnosti, spočíva v tom, že sa s dôverou odovzdáva do rúk Prozreteľnosti a zrieka sa každej nezdravej zvedavosti v tomto ohľade. Nepredvídavosť však môže byť nedostatkom zodpovednosti“ (KKC 2115).
Čarovanie, poverčivé úkony predstavujú nosenie talizmanov (predmety, ktoré majú priniesť šťastie), amuletov (predmety na ochranu pred chorobami, nešťastím, zlými silami), maskoty a masky pri poverčivých rituáloch (založené na presvedčení, že masky odstrašia zlé sily), používanie „liečivých“ kameňov.
Špiritizmus (nekromantia) je vyvolávanie duchov zomrelých a komunikácia s nimi cez médium (prostredníka). Často k tomu ľudí privádza ten istý dôvod ako pri veštení – dozvedieť sa tajomné veci. Takzvané automatické písmo, ktorým zosnulý údajne komunikuje so živými, je podľa psychológov aj exorcistov najčastejšie len aktivita podvedomia. Jediný prípad skutočného vyvolania ducha, o ktorom hovorí Biblia a ktorý sa udial s Božím dovolením, je vyvolanie ducha zosnulého proroka Samuela prostredníctvom média (pórov. 1 Sam 28, 6 – 11), za čo bol kráľ Saul prísne napomenutý a bolo mu oznámené tvrdé proroctvo o jeho vlastnej smrti.
Mágia sa tradične delí na bielu a čiernu mágiu. Biela mágia má človeku pomôcť. Ide najmä o riešenie ekonomických, citových, psychologických či zdravotných problémov. Používa však na to zázračné nápoje, prášky, amulety, talizmany vyrobené podľa znamení zverokruhu. Čierna mágia má zlé a zhubné ciele – chce spôsobiť chorobu, skomplikovať jej priebeh, priviesť do finančných ťažkostí, vyvolať konflikty, rozdelenie v rodine a podobne. Obracia sa na démonické sily a používa na to zvláštne rituály.
Okrem bielej a čiernej mágie sa hovorí niekedy aj o červenej (prípadne ružovej) a zelenej (alebo prírodnej) mágii. Červenou mágiou chce človek dosiahnuť lásku zo strany druhej osoby alebo podnietiť jej sexuálnu túžbu, získať ju pre sexuálny vzťah. V tomto druhu mágie sa často používa krv. Zelená mágia chce získať duchovnú silu z prírody, stromov a rastlín. Ľudia objímajú stromy, aby z nich získali pozitívnu energiu, alebo ju čerpajú v pomyselnom trojuholníku vytvorenom blízkymi prameňmi a podobne.
Vúdú (voodoo) a animizmus sú náboženské kulty, ktoré majú korene u domorodých kmeňov v Afrike a Amerike, spočívajúcich v uctievaní predkov a nebeských božstiev. Vúdú, rozšírené dnes na území Haiti a Dominikánskej republiky, je známe prepichovaním bábik, ktoré majú predstavovať osobu, ktorej sa chce uškodiť. Šamanizmus je súbor extatických metód, ktorými sa má dosiahnuť spojenie so svetom duchov. Šaman bol vnímaný ako prostredník medzi svetom ľudí a svetom duchov, liečiteľ a veštec.
Veľkou absurdnosťou je rozširovanie reťazových modlitieb, ktoré treba prepísať do stanoveného termínu.
Šamanizmus sa vyskytuje prakticky na všetkých svetadieloch, no najrozšírenejší je v strednej a severnej Ázii. Po rozpade Sovietskeho zväzu preniká vplyv šamanizmu z Ruska, najmä Sibíri, aj k nám. Druidizmus je zase kult nadväzujúci na keltský pôvod, spojený s rituálnymi obradmi. Novopohanstvo predstavuje návrat k predkresťanským náboženským tradíciám starých Keltov, Slovanov alebo Germánov. Wicca je novo-pohanské náboženstvo rozšírené v anglosaských krajinách, momentálne veľmi populárne aj v USA.
Liečiteľstvo (pránoterapia) je presvedčenie o liečení prostredníctvom prikladania rúk, cez ktoré prúdi životná energia (prána). Často vedie k závislosti od liečiteľa (senzibila).
Má negatívny dopad na duchovný život, spôsobuje neraz aj iné ochorenia a narušenie vzťahov. Nejde tu o charizmu uzdravovania. O dare možno hovoriť u bylinkárov, ktorí poznajú účinky liečivých rastlín a pomáhajú nezištne. Aj pri liečení bylinkami však treba opatrnosť, lebo účinné látky môžu mať i nepriaznivé vedľajšie účinky, ak sú používané dlhodobo alebo nie sú používané správnym spôsobom.
Alternatívna medicína pôsobí na základe energie, ktorou chce uviesť do rovnováhy a tak človeka uzdraviť (napríklad homeopatia, akupunktúra, iridológia, makrobiotika).
New age je súhrnný pojem pre duchovný smer alebo prúd, ktorý chce zjednotiť všetky cesty, synkretizmus náboženských, ezoterických a sekulárnych prvkov v mene tolerancie a nenásilia, fascinácia mimoriadnymi úkazmi, najmä paranormálnymi javmi, kombinácia medicíny, vedy, umenia a náboženstva.
Popísať new age nie je jednoduché, lebo nie je ani náboženstvom v presnom zmysle slova (hoci robí religiozitu príťažlivou), ani organizovanou sektou (hoci v rámci tohto fenoménu jestvuje aj mnoho náboženských siekt). Je to skôr duchovný a kultúrny fenomén, ktorý mení myslenie ľudí a ich vnímanie sveta, čím vytvára novú mentalitu. Ponúka očarujúce mimozmyslové zážitky (paranormálne javy ako napríklad telekinéza – presúvanie predmetov pomocou myšlienky alebo telepatia – údajný prenos myšlienok), ďalej harmóniu s prírodou a vesmírom {feng šui -odstraňovanie negatívnych či patogénnych zón, naladenie sa na prírodnú alebo vesmírnu energiu – tzv. channetling, kanálovanie alebo kontaktácia). Samotný názov new age vznikol na základe astrologickej interpretácie dejín – po veku Rýb (v ktorom vládlo kresťanstvo) nastáva tretím tisícročím nový vek Vodnára (New Age of Aquarius).
Zdroj:
http://farnostvitaz.sk/2012/11/magia_horoskopy_vestenie_povery_co_na_to_boh/