Satanistka Helena Blavatská a New Age

Smutný životopis satanistky
Životopis Heleny Petrovny Blavatskej je veľmi ubíjajúci. Napriek tomu, že z čisto ľudského hľadiska dosiahla kariéru ako zakladateľka Teozofickej spoločnosti (1875), ako inšpirátorka Hitlerových nacistických teórií, ako pramatka súčasného feminizmu, ktorá bojovala proti teroru „Boha-muža“. Je to osobnosť, ktorá sa dostala na prvé stránky okultistických encyklopédií a roky inšpirovala vydavateľov satanistickej literatúry, ku ktorým patril aj Rudolf Steiner, tvorca antropozofie a redaktor Lucifera.
Helena Blavatská sa narodila v roku 1831 ako dcéra ruskej šľachtičnej a nemeckého dôstojníka. Po skorej smrti matky žila u starých rodičov a ako sedemnásťročná sa vydala. O tri mesiace nato od manžela utiekla. Celý život trpela obsedantnými pocitmi „nenaplneného manželstva“ a ustavične nadväzovala nové vzťahy s mužmi, ktorí boli jej životnými spoločníkmi. Z mnohých prameňov vyplýva, že porodila postihnutého Jura, ktorý zomrel ako päťročný. (Blavatská sa k dieťaťu verejne nepriznala. Tvrdila, že Jur je dieťa jej známych.)

Blavatská viedla pohoršlivý a škandalózny život. Veľa cestovala po celom svete. Navštívila Turecko, Egypt, Francúzsko, Quebec, Anglicko, Južnú Ameriku, Nemecko, Mexiko, Grécko a Indiu. Osobitne významný bol jej pobyt v Tibete, kde sa dva roky venovala štúdiu tajného poznania u tamojších majstrov. Boli aj takí, ako napr. kňaz Władysław Dębicki, súčasník Blavatskej a kritik špiritizmu, autor publikácie Veľký myšlienkový bankrot, ktorí neverili jej tibetským spomienkam. Dębicki ju v správe z kongresu špiritistov, ktorý sa konal v Paríži roku 1889, nazval „virtuóznou podvodníčkou“. Zacitoval aj poslednú vetu zo správy, ktorú vypracovala anglická Spoločnosť pre psychologický výskum, kde sa činnosť Blavatskej opisuje takto: „Myslíme si, že dejiny ju nazvú jednou z najprefíkanejších, najbystrejších a najzaujímavejších klamárok našej doby.“

Zo storočnej perspektívy sa však zdá, že ani Dębicki, ani komisári z anglickej Spoločnosti nedocenili podstatné diabolské pôsobenie, ktoré dominovalo v  Blavatskej posolstvách. V jej životopise je dôležitý rok 1873, keď prišla do New Yorku ako známe špiritistické médium.
Prejavila tam svoje mimoriadne schopnosti, akými boli levitácia, materializácia predmetov, jasnovidecké a telepatické schopnosti. Onedlho nato sa zoznámila s novinárom Henrym Steelom Olcottom, s ktorým v roku 1875 založila dodnes existujúcu Teozofickú spoločnosť (z gréčtiny: theos – boh a sophia – múdrosť). Úlohou tejto spoločnosti je šíriť názor, že Boha je možné poznať bez pomoci jeho milosti, s vylúčením Ježiša Krista a jeho milosrdenstva, jedine prostredníctvom vhodných techník a duchovných praktík, ktoré sú prístupné vyvoleným, ktorí používaním týchto techník dosiahli osvietenie. Môže sa to uskutočňovať v priebehu špiritistických seáns, magických rituálov a duchovných praktík pohanského pôvodu (napr. šamanizmu, „astrálneho cestovania“, channelingu a pod.). Platí tu, že cieľ posväcuje prostriedky podľa motta teozofov: „Neexistuje vyššie náboženstvo než pravda.“ Čo však v takom prípade, keď v „škole pravdy“ prednáša otec lži?

Médium Blavatská
Helena Blavatská dlhé roky praktizovala automatické písanie a iné okultistické sprostredkovávanie. „Môžem povedať len toľko, že moje inšpirácie prichádzajú výlučne zvonku, niečo vtedy do mňa vstupuje. Nepíšem a nehovorím ja, ale robí to to, čo do mňa vošlo… Ono rozmýšľa aj píše namiesto mňa… Som akoby sklad, v ktorom je cudzie poznanie… Niekto prichádza a zmocňuje sa ma ako tmavý oblak. Vtedy sa sťahujem do seba a už to nie som ja, ale niekto celkom iný,“ píše Blavatská vo svojom desivom vyznaní. Boh Biblie, jediný pravý Boh, Stvoriteľ a Spasiteľ sveta, nás varuje: „Nech niet medzi vami nikoho…, kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi“ (Deuteronómium 18, 10 – 12). Blavatská úplne ignorovala túto výstrahu a plne dôverovala neznámej duchovnej bytosti.

Ten „niekto“ sa prejavil veľmi konkrétne. Počas jednej zo seáns sa tento duch zjavil Blavatskej ako majster Djwal Khul z Tibetu. V priebehu nasledujúcich stretnutí, ktoré trvali niekoľko mesiacov, jej diktoval hotové tézy, ktoré poslúžili ako písaná inštrukcia pre ňu a pre ďalších ideológov New Age. Ba čo viac, po smrti Blavatskej v roku 1891 jej následníčka a horlivá žiačka Alice Baileyová prežila ďalšie špiritistické stretnutie s duchom D. K. Baileyová si bola istá, že dostala od neho posolstvo, že je potrebné zničiť kresťanstvo. Na jeho príkaz spísala zoznam názvov konkrétnych cirkví a náboženstiev, ktoré treba zničiť. Duch D. K. sa vrátil aj počas seáns teozofky a manželky teozofa Heleny Roerichovej, ktorá vyše dvadsať rokov po smrti Blavatskej prekladala do ruštiny jej životné dielo Tajné učenie.
Svoje jednoznačne protikresťanské postoje prejavila aj samotná Helena Blavatská. Najskôr sa vyhlásila za hinduistku, potom za budhistku, nakoniec šírila rôzne publikácie o satanistickom kulte. Satana uctievala ako prameň svetla (!) a múdrosti a pripisovala mu väčšiu moc než Ježišovi Kristovi. Zato Boha, ktorý „tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jána 3, 16), titulovala nevyberanými epitetami, čím sa dopúšťala rúhania a slovného znesväcovania.
Podľa Blavatskej je „pravý boh“ neosobný. Ľudský život ovláda zákon reinkarnácie. Človek prostredníctvom osvietenia, ku ktorému sa dopracuje sám pomocou duchovných praktík, môže nadobudnúť mimoriadne schopnosti a nakoniec aj božskú moc. Nič nového pod slnkom. Táto úbohá žena sa nechala zviesť najstarším klamstvom na svete: „Otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh“ Genezis 3, 5).