Sestra Emmanuela z Medžugoria: „Stretla som Ježiša, keď som bojovala s hriechom okultizmu“

Sestra Emmanuela s astrológom
„Raz som išla do Indie. V roku 1972, keď som mala 24 rokov, išla som navštíviť slávneho astrológa, veľmi uznávaného v Dillí, ktorý mi vyložil tzv. Karty osudu,“ hovorí v jednom zo svojich svedectiev. Majster okultizmu ju uvidel a povedal: „Vedel som, že prídeš ku mne. V mojej knižnici mám knihu o tvojom živote. „Potom si vzal knihu a začal ju čítať.“
„Bola som šokovaná. Všetko bolo správne. Všetky detaily z môjho detstva. A potom začal čítať, čo sa stane v mojom živote až do veku 30 rokov. Bála som sa a prerušila som ho…
Verila som v Boha; v Boha, ktorý bol Pánom, Stvoriteľom, ktorý všetko držal vo svojich rukách, a astrológ mi len ukazoval, že všetko v mojom živote závisí na chladných, necitlivých, neosobných, bezcitných nebeských telesách. Do môjho srdca prenikol veľký strach a ja som sa ponorila do tohto strachu a zúfalstva. Bolo to, akoby som stratila svojho otca. Toto stretnutie mnou otriaslo. Cítila som sa po ňom hrozne.“

Myšlienky samovraždy
Depresia narušila život budúcej rehoľnej sestry až do tej miery, že si myslela, že ho ukončí. „Jeden deň, moja sestra, ktorá ma v mojom byte v Paríži našla v beznádejnom stave, navrhla: „Zajtra je sviatok Zoslania Ducha Svätého, pôjdeš s nami! Nedávno som stretla modlitebnú skupinu; sú skutočne fantastickí, majú v sebe toľko radosti! “
A ja som odpovedala: Je príliš neskoro. Váš Duch Svätý nemôže pre mňa nič urobiť. Skončila som.
V noci som prežila peklo. Bolo to skutočné mučenie, že ráno som povedala svoju poslednú modlitbu v živote: „Ó, Pane, Pane, moja posledná chvíľa na tejto zemi prišla. A sľubujem, že tu už o piatej hodine nebudem. Zabijem samu seba. A potom som si pomyslela, že by bolo dobré ísť na to stretnutie. Prinajmenšom budem môcť vidieť svoju sestru naposledy a nebudem dovtedy sama.“
 
Emmanuela a dávny sľub pre Ježiša
Týmto spôsobom Emmanuela prišla na stretnutie hnutia charizmatickej obnovy. „Prišla som tam a čo som videla? Asi tridsať ľudí a radosť, úsmev, lásku, nehu, jemnosť… Zdalo sa mi, že medzi nimi je naozaj nebo.“
Emmanuela si odrazu spomenula na sľub, ktorý urobila pred niekoľkými rokmi. „Jedného dňa, keď som čítala Skutky apoštolov, spýtala som sa Pána: Kde sú všetci ľudia, ktorí žijú s radosťou z evanjelia? Nevidím ich v kostole. Ale ak sa jedného dňa s nimi stretnem, pôjdem s nimi, pretože chcem tento život, chcem žiť so Svätým Duchom. A na tomto stretnutí som si pomyslela: Áno, to je to, čo som hľadala po všetky tie roky.“
 
Ježiš prišiel do môjho pekla
Pochopenie s touto modlitbovou skupinou bola výnimočné. „Modlili sa za moje prepustenie. Necítila som nič zvláštne. Nekričala som, neplakala. Ale keď som vystúpila z lavice, urobila som gesto, dotkla som sa hrudníka, akoby som skúmala, či je tam ten strach stále, ale on už je preč. Mučenie je u konca. Moje utrpenie je u konca. Ale predovšetkým už vo mne nebol strach zo smrti, táto chuť smrti, pekla..všetko preč.

To bolo stretnutie s Ježišom . Nie je to o tom, že by som mala víziu, ale videla som to v mojej duši, videla som Jeho, ktorý prišiel do môjho pekla, vzal všetky moje rany a hriechy na seba, aby ma vykúpil z tohto pekla. Bolo to neuveriteľné stretnutie s mojím Spasiteľom.
Toto stretnutie sa udialo v roku 1973. O tri roky neskôr sa Emmanuela pripojí k spoločenstvu Lew Judah (ktoré sa neskôr premenuje na Komunitu blahoslavenstiev) a skladá sľuby v roku 1978. O 11 rokov neskôr sa Spoločenstvo, vzhľadom na jej dar na hlásanie evanjelia, rozhodne poslať ju do Medžugoria, kde žije dodnes.
Prevzaté z:
http://modlitba.sk/?p=13875