Dnes je len veľmi málo ľudí, ktorí by sa nestretli s pojmom hypnózy. Čo je to v skutočnosti? Šarlatánstvo, čarodejníctvo alebo liečebná metóda?
Je v pozadí hypnózy niečo tajuplné, ohrozujúce? Je vari možné pomocou mimo zmyslových síl a často prenikavého pohľadu nejakého mága zlomiť ľudskú vôľu kohokoľvek? Ako teda máme pristupovať k hypnóze?
Slovo HYPNÓZA je má svoj pôvod v gréckom slove „hypnos“, čo znamená spánok. Pritom sa nejedná o novodobý jav, pretože už v starom Egypte a Grécku sa holdovalo „čiernemu umeniu“.
V Indii mali hypnotické schopnosti predovšetkým fakíri. V západnej Európe sa hypnóza rozšírila v dobe A. Mesmera (okultný magnetizér a odporca Krista).
Výraz hypnóza sa stal známym v roku 1843 prostredníctvom anglického lekára J. Braida, ktorý zaradil do medicíny pojem hypnotizmus. Tento človek na základe pokusov odhalil metódu upreného pohľadu do očí, vďaka ktorému privádzal pacientov do hypnotického stavu. Sám charakterizoval túto metódu ako výkon istého sústredenia sa, ako pokračujúce sústredenie sa duchovného a telesného oka na objekt (človeka).
Hypnózu, ktorú takto vyvolal označil za nervový spánok, ktorýsa jasne odlišoval od bežného spánku alebo bdenia. Treba ešte podotknúť, že Braid nezaviedol do medicíny ako liečebný prostriedok iba hypnózu prostredníctvom druhej osoby, ale tiež autosugesciu – predchodcu autogénneho tréningu (o ktorom sme písali v Archanjeli 3/97, str. 18-21).
Dnes sa o „lekárskej hypnóze“ predáva viacero kníh, hypnotické pokusy s pacientmi sa stali náplňou lekárskych postupov. Popularita hypnózy nabrala u nás najmä po páde „železnej opony“ nebývalé rozmery.