Svätá omša má nadčasový charakter – nebo spája so zemou

Eucharistia je účinná vždy, ale tak, ako to chce Boh a nie ako chceme my.
Modlíme sa „buď vôľa tvoja“, nie moja. Samotní apoštoli boli najprv sklamaní z Ježiša, že podľa ich názoru neuplatnil svoju moc, keď ho zajali, ale neskôr porozumeli Božím plánom, ktoré sú vždy dobré.
Ako možno pochopiť nadprirodzený jav transsubstanciácie – premenenie podstaty Eucharistie?
Podstata je to, čo robí vec vecou. Vyjadrujeme ju definíciou. Napríklad definícia človeka je rozumný živočích – živočích obdarený rozumom. Termínom transsubstanciácia – prepodstatnenie, vyjadrujeme zmenu podstaty veci. Toto sa deje mimo úrovne zmyslového vnímania. Teda vonkajšia forma chleba a vína ostáva, ale vnútorná podstata sa celkom mení.
Snažíme sa ľudskými slovami priblížiť k tajomstvu, ktoré nám Ježiš Kristus zanechal. To, že ide tu o tajomstvo presahujúce ľudské chápanie dokumentujú učeníci, ktorí opustili Ježiša v Kafarnaume potom, ako im prezentoval toto tajomstvo (Jn 6), alebo mučeníci, ktorí pre Eucharistiu obetovali svoj život.

Je dokázateľná živá prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii?

Po prvé, vychádzame z toho, čo nám povedal Ježiš. Po druhé, Boh nemôže klamať ani byť oklamaný. Skutočnosť Eucharistie sa nedá dokázať empiricky, ale neznamená to, že ide tu o niečo, čo neexistuje.
Použijem analógiu s láskou. Môžeme dokázať lásku? Ak áno, aké má potom zloženie, akú hmotnosť, farbu…? Empiricky je nedokázateľná. Preto tu vstupuje druhý rozmer človeka, keďže má nielen telo, ale aj dušu. Táto skutočnosť je pochopiteľná iba vierou. A viera je o pokore a slobodnom rozhodnutí.

Nielen v Katolíckej cirkvi, ale aj v iných cirkvách prijímajú pod spôsobom chleba a vína; aký je v tom rozdiel?

Otázka je, či majú kňazov, ktorí sú právoplatne vysvätenými cez biskupov, ktorí majú apoštolskú postupnosť. Väčšina cirkví chápe Eucharistiu ako symbol. Skutočná prítomnosť Krista v Eucharistii je iba v katolíckej cirkvi a pravoslávnej.

V čom sa odlišuje prijímanie premeneného vína od prijímania premenenej Eucharistie?

Či prijímam Eucharistiu pod spôsobom chleba a vína alebo len chleba a len vína, prijímam toho istého Krista. Nemá to vplyv na účinok sviatosti, pretože i v kúsku Eucharistie pod spôsobom chleba, či v časti Eucharistie pod spôsobom vína, je prítomný celý Kristus s Telom, Krvou, Božstvom a Dušou.
Oddelenie Tela od Krvi vyjadruje obetnú smrť Ježiša Krista. Pri obetovaní baránka na židovskú Veľkú noc sa vždy oddelila krv od tela. Potom obeta bola kóšer.
Svätá omša má nadčasový charakter – nebo spája so zemou.

Sviatosť Eucharistie bola Pánom Ježišom ustanovená za veľmi dramatických okolností Zeleného štvrtka; nakoľko je táto dráma minulosťou a nakoľko je prítomnosťou?

U Boha neexistuje minulosť ani budúcnosť, iba večné teraz. To, čo sa modlíme v modlitbe Otče náš „buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi,“ sa naplno sprítomňuje pri svätej omši. Nebo sa tu spája so zemou, preto, to, čo sa deje pri svätej omši, má nadčasový charakter.
Svätá omša nemá čisto ľudský pôvod, je to obeta a dielo Ježiša Krista. A jej účinok je úplne v Božej réžii, dokonca až natoľko, že nie je závislý na svätosti kňaza.
Pápež Ján Pavol II. v encyklike Ecclesia de Eucharistia uvádza, že služobný kňaz koná eucharistickú obetu v Kristovej osobe. Čo to znamená?
Cez sviatostnú vysviacku kňaz dostal dar, ktorý ho prevyšuje. Svätá Ján Mária Vianney povedal, že keby kňaz spoznal naplno, kto je, zomrel by – od lásky. Ježiš koná jeho rukami, ústami, gestami cez sviatostné spojenie s ním, preto hovorí pri svätej omši: „Toto je moje telo.“ Nehovorí: „Toto je Kristovo telo.“
V tej istej encyklike označil Pannu Máriu za „eucharistickú ženu“. Akým spôsobom je eucharistická?

Kristus si vzal telo z Márie. Matka je spojená so svojím dieťaťom nielen deväť mesiacov, ale v skutočnosti po celý život. Platí to obzvlášť o Panne Márii, jeho matke, lebo jej poznaniu a prežívaniu nebránil dedičný hriech.
V tajomstvách svätého ruženca meditujeme o tom, ako ona prežívala to konkrétne špecifické tajomstvo v spojení so svojím Synom. Mária je nielen jeho matkou, ale aj učeníčkou. Kde je Kristus, nájdeme aj jeho matku.

Ako treba správne chápať pravdu, že Cirkev žije z Eucharistie, keďže Cirkev udržiava, oživuje a obnovuje Duch Svätý, teda nemôžeme tvrdiť opak, že bez vysluhovania sviatosti Eucharistie by Cirkev nežila, že by zanikla?

Človek má dušu aj telo. Smrťou nekončíme, nezanikáme. Zaniká iba telo. S Cirkvou je to podobne. Duch Svätý ju oživuje, udržiava, obnovuje – ako nás naša duša. Eucharistiou sa živí tajomné telo Cirkvi. Ako historický Kristus zomrel, podobne aj mystický Kristus (Cirkev). Môžeme nájsť súvislosti s proroctvom proroka Daniela (Dan 12), keď píše o tom, že bude odstránená ustavičná obeta, čím myslíme svätú omšu (porov. Mal 1, 11).
Na druhej strane proroctvám rozumieme najlepšie, až keď sa naplnia. Svätá omša bude do konca sveta, môže tu ísť o globálny zákaz slávenia. Po symbolických troch dňoch v hrobe, vstane z mŕtvych – to bude druhý Kristov príchod.
Treba si uvedomiť, že historický a mystický Kristus je ten istý Kristus. Pochopil to aj budúci apoštol národov sv. Pavol, keď ako Šavol prenasledoval Cirkev. Zjavil sa mu na ceste do Damasku sám Kristus a povedal mu: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ (Sk 9, 4) Nepovedal mu, „prečo prenasleduješ mojich veriacich“, ale „mňa“.