Značka: Harry Potter

Poplašné správy o prepojení Harryho Pottera na mágiu, ba až satanizmus, som dlho považovala za prehnané s škrupulantské. Ale keď do knižnej a filmovej potterománie dorástli naše deti, chcela som tie argumenty „pre istotu“ poznať. Prednáškam o zlých stránkach Harryho Pottera sa dlhodobo venuje kňaz Pavol Hucík. Dlhý večerný rozhovor s ním na fare v Hrboltovej (mestská časť Ružomberka) nebol bez zimomriavok…

Pavol Hucík vo svojom tínedžerskom veku praktizoval tzv. bielu mágiu, čiže nepoužíval ju na škodenie druhým. Ako však zdôrazňuje, každá mágia je zlá, lebo človek sa v nej usiluje o niečo, čo mu Boh bežne neumožňuje. V rámci svojich možností mu to však rád umožní Satan, aby na človeka získal vplyv. A preto sa každý magický úkon koná s viac alebo menej priamou pomocou diabla.

Prvé klamstvo Harryho Pottera
Práve v tom je prvé veľké klamstvo Harryho Pottera– presviedča, že biela mágia je dobrá, môže človeku pomôcť. Pavol Hucík sa venuje obetiam mágie a pomáha im oslobodiť sa spod vplyvu diabla. Na Slovensku absolvoval viac než 100 prednášok na túto tému a aj vďaka tomu osobne pozná viacerých, ktorých HP inšpiroval vyskúšať mágiu naostro. „Niet lepšieho spôsobu, ako naučiť široké masy, a najmä deti, že mágia je dobrá,“ tvrdí. Niektorí to skúsili hneď, iným to ostalo v podvedomí a na mágiu sa obrátili, keď sa ocitli v ťažkostiach. Napríklad, keď človeku ochorie dieťa, vo svojom zúfalstve hľadá akúkoľvek pomoc.

Pavol Hucík dokonca pozná dievča, ktoré bolo aktívnou kresťankou a dnes je satanistkou, pričom prvý krok k mágii urobilo práve po prečítaní Harryho Pottera. Tvrdí, že HP je učebnicou mágie. „Dieťa sa tam dozvie prakticky všetko. Je to reálna mágia, prezentuje sa tam približne 15 okultných praktík a desiatky princípov, ktoré reálne fungujú vo svete mágie: aspoň 60 skutočných zaklínaní, skutočné mená démonov a čarodejníkov, ozajstné satanistické pozdravy používané na sabatoch atď.,“ hovorí s tým, že sám – ako znalec bielej aj čiernej mágie – by to lepšie nenapísal. To je aj jeho odpoveď na otázku, či si Rowlingová len nenaštudovala potrebné informácie o mágii, aby napísala zaujímavú knižku, ako to bežne robia autori, keď chcú písať napr. o stredoveku alebo o vojne a musia si naštudovať, čo sa vtedy obliekalo, jedlo, ako sa žilo, aké existovali zbrane, taktiky, pravidlá v armáde… „Toto by laik nikdy nenapísal,“ tvrdí hrboltovský farár. „Stredoškolské učebnice píšu vysokoškolskí profesori.“ Takže Rowlingová musela všetko poznať až príliš dobre.