Duchovné korene alternatívnej medicíny

Málokto pochybuje o tom, že zdravotníctvo v Spojených štátoch patrí k najvyspelejším na našej planéte.

Napriek tomu v tejto krajine, kde sú k dispozícii najmodernejšie technológie, sú dnes metódy tzv. alternatívnej (alebo komplementárnej) medicíny veľmi populárne. Vedec z prestížnej Harvardskej univerzity David Eisenberg a jeho spolupracovníci vykonali roku 1997 výskum a v rámci neho sa v telefonických rozhovoroch trvajúcich 25–30 minút spytovali 2055 dospelých ľudí, či sa v poslednom roku nechali liečiť niektorou z foriem terapie, napríklad relaxačnými technikami, komerčnými technikami na znižovanie nadváhy, rastlinnými produktmi, liečbou energiami či akupunktúrou.  
 
 Celosvetový boom alternatívnej medicíny
Tento prieskum viedol k odhadom, že Američania ročne navštívia 629 miliónkrát poskytovateľov nekonvenčnej medicíny, čo je viac než návštevy svojich obvodných lekárov v rovnakom roku. Ďalej sa odhaduje, že za tieto služby zaplatili asi 21,2 miliárd dolárov. Táto čiastka prekračuje náklady spojené so všetkými hospitalizáciami v USA za ročné obdobie. Pri porovnaní výsledkov tohto výskumu s výsledkami podobného podujatia z roku 1990 autori zistili, že došlo k 47% nárastu návštev u poskytovateľov alternatívnych liečebných metód a výdavky, ktoré klienti za tieto služby zaplatili, stúpli za rovnaké obdobie o 45 %. Nesmierny boom metód alternatívnej medicíny v poslednom desaťročí nie je teda len náš fenomén, ale skôr fenomén celosvetový. Musíme sa preto pýtať, čo sa stalo so súčasnou oficiálnou medicínou, že neuspokojuje súčasného moderného človeka.
 
Problémy súčasnej oficiálnej medicíny
Jedným z negatívnych javov súčasnej medicíny, ktoré môžu čiastočne vysvetľovať príklon k alternatívnej medicíne v populácii, je určité odosobnenie vzťahu medzi lekárom a pacientom. Chorý sa stáva skôr zaujímavým prípadom zaradeným do niektorej diagnózy, je súhrnom rôznych laboratórnych výsledkov a pomocných vyšetrení, číslom v operačnom programe a nie konkrétnym človekom s telesnými, duševnými a duchovnými problémami. Mnohí chorí sa v takom systéme poskytovania starostlivosti cítia stratení. Moderné prístroje často vzbudzujú v nezasvätenom človeku obavy a niektoré náročné vyšetrenia sa spájajú so strachom, zvlášť, keď pacient nedostane primerané vysvetlenie a poučenie o ich prínose na stanovenie správnej diagnózy a liečby.

Chorý človek musí hľadať určitú cestu vnútorného zmierenia sa s chorobou

Môžu katolíci používať kryštály na liečenie?

Je možné použiť kryštál sebe na prospech pre zdravie bez ohrozenia duše?
Alternatívne lieky sa v posledných rokoch stali veľmi populárnymi a jedným z takýchto trendov je použitie kryštálov na liečenie. Mnoho celebrít, napríklad Katy Perry, Lena Dunham a Adele, tvrdia, že pravidelne používajú kryštály. To viedlo mnoho spoločností k propagácii ich používania a tvrdeniu, že kryštály môžu pomôcť liečiť fyzické choroby alebo zmierniť úzkosť.

Môžu ich používať aj katolíci za predpokladu, že tak robia na liečebné účely?
Po prvé, v lekárskej a vedeckej komunite sa nezistilo, že by kryštály mali nejaké konkrétne liečivé vlastnosti. Podľa Live Science, „Vedecky povedané, neexistuje dôkaz o tom, že by sa liečenie kryštálmi mohlo použiť na liečenie chorôb, pretože sa nikdy nezistilo, že by ich použitie malo za následok uzdravenie. Okrem toho, žiadne vedecké štúdie nepreukázali, že kryštály a drahokamy svojím chemickým zložením alebo farbou pomáhajú k uzdraveniu konkrétneho ochorenia.“
Kryštály neobsahujú žiadny sledovateľný chemický účinok, ktorý môže viesť k výsledkom hojenia – uzdravenia alebo znižovania úzkosti. Liečenie kryštálmi je v súčasnosti založené najmä na tradičných ázijských kultúrach, a to na čínskej koncepcii životnej energie (čchi, alebo qi), ako aj na budhistickej a hinduistickej koncepcii čakier. Ak predsa niečomu v tom uveríme, môže to snáď poskytnúť dočasný „placebo efekt“, ktorý sa líši podľa jednotlivca. Väčšina lekárov a zdravotníckych pracovníkov neodporúča používanie kryštálov.

Temná strana kryštálov
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa kryštály používajú na liečenie, je kvôli „duchovnému prepojeniu“ medzi kryštálmi a „energetickým poľom“, ktoré obklopuje ľudskú osobu. Táto viera sa vo všeobecnosti vyznačuje mystickými tradíciami v budhizme alebo hinduizme. Hovorí sa, že tieto kryštály môžu pomôcť napraviť „nerovnováhu“, ktorá existuje v energetickom poli človeka.

Svedectvo – Reiki a Kristus

Po nežnej revolúcii, keď som sa vrátil zo základnej vojenskej služby, som začal vedome hľadať Boha. On ma pritom „našiel“ už skôr, čo som pociťoval aj počas tých dvoch strastiplných rokov vojenčiny v cudzej krajine.

Po roku 1989 začali znova fungovať tzv. „laické rády“, a ja som sa rozhodol zaradiť sa k františkánom. Prvýkrát som sa v tomto spoločenstve stretol s modlitbami, čítaním Biblie a s rozhovormi o duchovnom živote. Chodili tam zväčšia dôchodcovia, ale už tu som zažil ľudí ktorý mali niečo, čo som ja vtedy nevedel zadefinovať, ale veľmi ma to priťahovalo. Teraz už viem, že to bola živá viera a Kristova láska.
Po nejakom čase som dostal ponuku ísť robiť do sveta biznisu, a stal som sa obchodníkom. Tá robota ma bavila a navyše sa v nej dalo aj slušne zarobiť.
Časom ma začala ovládať moc peňazí a túžba po bohatstve a uznaní. Vďaka týmto túžbam začali do môjho života vstupovať kompromisy vo vzťahu k Bohu, k vlastnému svedomiu a voči viere. Jedného dňa som si uvedomil, že sedím na dvoch stoličkách a že mám dvoch pánov, ktorí sa vzájomne nemajú radi.
 
Boh ma usvedčil aj skrze kamarátov, ktorí sa ma pýtali, načo chodím do kresťanského spoločenstva, keď to aj tak nežijem. Hovorili, že aj tak mi to nepomôže a že som pokrytec.
Zvolil som si jednoduchšiu a pohodlnejšiu cestu: prestal som tam chodiť a začal som umlčovať svoje svedomie. Nakoniec sa v spoločenstve skladali „sľuby“ a s takým spôsobom života, ako som žil, som tak či tak nedokázal pred Bohom a spolubratmi prisahať „chudobu a čistotu“.
Po dlhšom čase som začal mať duchovný smäd a vedel som, že so svojím neusporiadaním životom, a najmä s neochotou ho usporiadať, nemôžem prísť k Bohu. A tak som začal hľadať iný zdroj na uhasenie tohto smädu vo forme rôznych ezoterických a okultných náuk.

Príbeh – Katarína Kolčárová – Cesta z ezoteriky

Natrafila som na vašu stránku v čase, keď som sa cítila veľmi zle, hlavne po psychickej stránke.

Vaše články tiež prispeli k tomu, aby som z odbočenej cesty vrátila späť tam kam patrím k Ježišovi.
Pochádzam z priemernej rómskej rodiny Síce som vyrastala bez otca. Dostala som však veľa lásky od svojej rodiny. Boha som spoznala už ako malá. Pamätám si od svojich dvoch, troch rokov takmer všetko. Ako malé dieťa som bola veľmi vnímavá a hlavne veľmi citlivá. V našej rodine sa vždy niečo riešilo. Či už problémy s mamou a medzi starkou, so strýkom, ktorý bol často kriminálne trestaný, alebo problémy s peniazmi.
Moja starká si v živote veľa vytrpela a taktiež aj moja mama. Ja som bola toho svedkom odmalička a som dodnes. Je to veľmi ťažké vidieť trpieť svojich blízkych hoci si za veľkú časť svojich chýb môžu aj sami. No ja som ich nikdy za to neodsudzovala, práve naopak o to viac ich milovala.
Starká vo mne od malička videla nádhernú princeznú, obliekala má do krásnych šiat a ja som v tej ilúzií vlastne celé detstvo prežila. Verila som, že som nádherná, videla som sa taká a tým som si vytvorila vlastne aj svoje vlastné ružové okuliare. Keďže som bola veľmi citlivá, vďaka ružovým okuliarom sa mi žilo oveľa ľahšie a krajšie.

Temné žriedla New Age

Je zaujímavé, že v dobe rozvinutého egoizmu môže prekvitať idea, ktorá pochlebuje ľudskej márnivosti: „Budete ako Boh,“ a pritom zároveň povzbudzuje človeka k tomu, aby sa rozplynul v ničote, ktorú predstavuje ako cieľ.

Definíciu New Age môžeme meniť podľa toho, na ktorú stránku tejto ideológie chceme upozorniť.
K prvej stránke patrí šírenie názoru, že New Age je medzinárodné hnutie, ktoré podporuje ekológiu, zdravú výživu a alternatívnu medicínu. Hnutie s pokojným a príjemným posolstvom, ktoré sa snaží nájsť vo všetkých náboženstvách spoločné, spájajúce prvky, ktoré dávajú nádej na dobrú budúcnosť. Budúcnosťou má byť vytvorenie ideologicky zosúladeného, šťastného a globálneho spoločenstva. Veľmi veľa sa tu hovorí o tolerancii, menšinách a rôznorodosti, ktoré sa zmestia do New Age ako do vreca bez dna.

Ideológia New Age vie, že už je čas na to, aby éru Rýb vystriedala éra Vodníka. Preto je toto hnutie veľmi naklonené činnosti rôznych duchovných „majstrov, guru či mesiášov“.
Ako vidno, na tejto úrovni mútne žriedlo New Age prijíma trošičku slnečného svetla pravdy. Veď myšlienka vytvoriť medzinárodné svetové spoločenstvo, ktoré by žilo v pokoji, súlade, dbalo o svet a fyzické i duchovné zdravie, je ľúbivá. A mnohým sa skutočne páči. Prijímajú ju mnohí šľachetní ľudia, ktorí nechápu skutočné zámery a ciele hnutia New Age.

Druhá úroveň je určená pre citlivejších ľudí, ktorí majú väčšie duchovné potreby – pre ľudí, ktorí chcú rozvíjať svoju osobnosť, hľadať zmysel života, prehĺbiť svoj vzťah s Bohom (či bohom). Tu pramení záujem o jogu, transcendentálnu meditáciu, techniky ovládania myslenia, prútikárstvo a iné. Odtiaľto vyplýva rozšírený záujem o pyramídy, čakry, aury, UFO… Niekedy tieto praktiky propagujú ľudia, ktorí sa nazdávajú, že žijú v stave posväcujúcej milosti, a vyhlasujú sa za kresťanov. Nič to však nemení na veci, že takýmito praktikami sa vzdialili od jediného pravého Boha, pretože toto žriedlo New Age nemá už len propagačnú, ale aj duchovnú povahu. Cudziu duchovnú povahu. Náš Boh je žiarlivý Boh. Nejde len o to, aby sme nemali „nad ním cudzích bohov“, ale aby sme nemali iných bohov okrem neho. „Alebo chceme dráždiť Pána? Sme azda silnejší ako on?“ (1 Kor 10, 22).

Prijatie tejto stránky New Age je prvým radikálnym krokom k prijatiu celej jeho ideológie. Hnutie sa snaží ľudí „otvoriť“ na nové (v podstate staré, ale prevzaté z iných duchovných a náboženských tradícii) techniky samospasenia a nabáda ich, aby prijali celú túto náboženskú a kultúrnu miešaninu. Rozdiel medzi úctou k blížnemu, ktorý vyznáva iné náboženstvo, a prijatím jeho náboženského učenia či inšpirácie sa tu príliš nevysvetľuje.

Skutočné zámery sú skryté za bezpečnou reklamou „telocviku“, „rozvoja“, „zdokonaľovania prirodzených možností“ a za podobnými frázami.
Tretia úroveň je posledná. Prichádzame tu na koreň veci. Vládne tu úplná tma. Ideológia New Age má svoje najhlbšie žriedlo v praktizovaní kontaktu s duchmi prostredníctvom tranzu či tzv. vizualizácie. Toto nie je možné zlúčiť s učením Ježiša Krista: „Nemôžete piť Pánov kalich aj kalich zlých duchov; nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole zlých duchov“ (1 Kor 10, 21). 

Vieme, že hnutie New Age sa udomácnilo na svete až v druhej polovici 20. storočia. Avšak jeho súčasnú tvár pripravovalo mnoho filozofov, spisovateľov, ideológov a inšpirátorov, ku ktorým iste patrí aj Helena Blavatská. Mnohí z nich pôsobili ako špiritistické médiá, s obľubou vykonávali „astrálne cesty“ a dobrovoľne otvárali svoje vedomie na pôsobenie reálnych duchov, ktoré iste neboli Božím Duchom. Vášeň, s akou sa tomu venovali, je desivá a v mnohých prípadoch viedla k posadnutosti. Historická skutočnosť, že prví ideológovia New Age sa inšpirovali na špiritistických seansách duchmi, ktorí im nadiktovali texty, ktoré sa neskôr stali základmi svetonázoru New Age, by nás mala viesť k zamysleniu. Ako ľudia, ktorí vyrástli v kultúre 20. storočia, sme zvyknutí pýšiť sa dokonca aj svojimi omylmi, a to len preto, že sme vôbec schopní rozmýšľať. Zabúdame, od koho sme rozum dostali a na čo nám má slúžiť. Zabúdame – podobne ako kedysi v raji –, že nás ustavične sprevádza aj otec lži, ktorý ochotne podporí naše nedokonalé myslenie svo­jimi inšpiráciami. Ale potom si to s nami neúprosne vyúčtuje. Azda môžeme tvrdiť, že za všetkými duchovnými a náboženskými omylmi v dejinách ľudstva sa skrýva práve on – otec lži: „On [diabol] bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži“ (Jn 8, 44).

Mé zkušenosti se Silvovou metódou

Osobní svědectví o působení a následcích této metody

(ÚVOD)
Před několika lety jsem následkem dlouhodobého přepínání sil duševních i tělesných, stresu a neúměrné zátěže jak v zaměstnání, tak i v osobním životě, postupně začala trpět poruchami usínání a spánku, což jsem bohužel neřešila snížením zátěže a odpočinkem, nebo nějakou radikální životní změnou, ale ve snaze si podržet stávající rozsah činností, zaměstnání i výkon a ve snaze se vyhnout práškům na spaní, neboť jsem byla před nimi lékařem varována, že vytvářejí návyk a poškozují žaludek, jsem se snažila najít nějakou jinou, alternativní a dle mého mínění přirozenou cestu. BOHUŽEL a souhrou velmi nepříznivých okolností se mi v té době dostala do rukou tehdy již celosvětově rozšířená publikace autorů Josého Silvy a Philipa Mieleho „Silvova metoda ovládání vlastní mysli“ (´´Silva Mind Control´´), jež je stále i v současnosti na knižním trhu nabízena se stejným popisem, stejnou nabídkou, přesněji řečeno – se stejnou manipulativní reklamou, jíž jsem, opakuji BOHUŽEL, jako tehdy ateistka, svým způsobem uvěřila, nekriticky ji přijala a začala doporučené techniky používat a praktikovat. Pro vysvětlení své odsuzující kritiky a naprosté zamítnutí této pseudovědecké metody, jak bude následovat níže v textu v bodech 4 a 5, uvádím nyní zkrácený a nekomentovaný popis metody, jenž je pro čtenáře a případné zájemce velmi dobře a lákavě marketingově formulovaný, a anotaci této knihy, jak byla a je prezentována čtenářům (zdroj z internetu ze 17.1.2018 se vztahuje ke 2. vydání publikace z r. 2003 – PRAGMA, přejímá však informace z 1.vydání u nás r. 1993.)