Rozhovor: Ako chrániť deti pred vplyvom zlého?

Keď som sa stretla s otcom Marettom, krátko predtým spovedal ľudí v gréckokatolíckom chráme v Prešove. Privítal ma veľmi milým úsmevom, ktorým prelomil predsudky, že exorcista musí pôsobiť veľmi vážne.

Keď som sa stretla s otcom Marettom, krátko predtým spovedal ľudí v gréckokatolíckom chráme v Prešove. Privítal ma veľmi milým úsmevom, ktorým prelomil predsudky, že exorcista musí pôsobiť veľmi vážne.
A aj napriek tomu, že sme sa rozprávali o veľmi vážnych témach, často sme sa pri mnohých veciach obaja úprimne zasmiali. Tak si teda nalejte šálku teplého čaju, pohodlne sa posaďte a začítajte sa do rozhovoru o tom, ako chrániť deti pred vplyvom zlého.

Otec ThDr. ICLic. PaedDr. Jozef Maretta, PhD. (53) je gréckokatolícky kňaz Prešovskej archieparchie. V Cirkvi je známy ako exorcista, momentálne už ako emeritný. Svoju službu vykonával dokopy trinásť rokov. Pracuje tiež na cirkevnom súde a je otcom štyroch detí. Boli sme preto veľmi radi, že si na nás našiel čas, aby nám odovzdal niečo zo svojich skúseností.
Otec Maretta, už od narodenia dieťaťa sa veriaci rodičia snažia viesť svoje deti k Bohu a zároveň ich tým uchrániť od zlého. Avšak mnohé povery už od krstu tomu nepomáhajú. Napríklad také uväzovanie červenej šnúrky na rúčku alebo na kočiar…

Sú tri miesta, o ktorých Božie slovo vraví, aby boli obsadené. A tie tri miesta sú zápästie, srdce a čelo. Tie tri miesta chce obsadiť aj zlý. Červená nitka alebo šnúrka na zápästí má údajne pomôcť dieťaťu, aby mu nebolo ublížené. Naopak, cez tento znak ho otvárame zlému, pretože nedávame nádej Božej láske, ale nádej na „ochranu“ pred zlom, ktorá je v matérii. Nejde len o zápästie, takisto na krk zavesia sebe či dieťaťu amulet a miesto toho, aby robili krížik na čele, dieťa v kočiariku trikrát popľujú, že tfuj tfuj tfuj! (úsmev) To označenie, ohliadnuc od toho, že sliny nemusia byť najzdravšie, zároveň ukazuje na smerovanie inam ako k Božiemu víťazstvu.

Pri krste som veľakrát stretol dieťa, ktoré malo na zápästí uviazaný takýto znak, a keď som sa spýtal, kto to priviazal, vždy sa našiel niekto z tých blízkych. A tak som to rozstrihol a hovorím im: „Spáľte to tu na tejto svieci.“ A ľudia sa pri tom často popálili a zvolali: „Jaj! Jaj!“, chytajúc sa za ucho či fúkajúc si na palce. Hovorím im: „Zažili ste trošku normálneho plameňa. Ale cez to, čo malo to dieťatko zavesené na zápästí, ste ho ponúkali pekelnému plameňu. Ten páli viac.“ Takže niekto to robí, lebo to iný povie, niekto vedome, vraj bude to dieťa ochránené. Čím má byť ochránené? Tým, že ho odovzdáme cez svätý krst ako bábätko do Božej dobroty a lásky!
 

Búchanie s rakvou o zem – povera?

Ste šokovaní ? Zase niečo nové… nič nové, iba nepoznané.

Po našich dedinách sa pri pohreboch praktizujú rôzne druhy pohanských zvykov – chytanie mŕtveho za palec na nohe (vraj, aby sa dotyčný nebál mŕtvych), zakrývanie zrkadiel (zo strachu pred prízrakom ), trojnásobné búchanie s rakvou o veraje dverí ( aby mŕtvy už nikdy neprešiel prah- aby sa už nevrátil ), hádzanie peňazí do hrobu ( aby mal nebohý čím zaplatiť na poslednej ceste) a mnohé iné.
   
             Trebníky – zbierka liturgických predpisov – nepojednávajú o žiadnych takýchto zvykoch a predpisoch. Ako sa vlastne do nášho obradu dostali ? Je to pozostatok  pohanských zvykov, ktoré sa ústnym podávaním  z pokolenia na pokolenie bez vysvetlenia a násilím ( …„ak toto neurobíš, tak ťa bude mŕtvy chodiť strašiť …“) dostali do súčasnosti. Snahou  zlého ducha je narušiť poslušnosť a dôveru voči Bohu od počiatku a tým porušiť 1. Božie prikázanie. Čo na to katolícka cirkev? V katechizme katolíckej cirkvi v článku 2110 a 2111  je napísané:  1. Božie prikázanie zakazuje poveru a neúctu voči Bohu. Povera je vybočenie náboženského cítenia a úkonov, ktorým sa pripisuje magická dôležitosť, potrebným aj nepotrebným praktikám.

V Starom zákone v knihe Deutoronómium 18, 9 – 12 sa píše: 
„Boh hovorí: 9 Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, varuj sa napodobňovať ohavnosti tamojších národov! 10 Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, 11 zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. 12 Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí.“ 

Pasca okultizmu

Zradné pokušenie  
Veľa ľudí podlieha zradnému pokušeniu a hľadá šťastie v okultizme, a nie v Bohu. Namiesto toho, aby svoje problémy prinášali Ježišovi, vyhľadávajú rady veštcov, jasnovidcov, chiropraktikov, biotronikov alebo mágov.

Venujú sa astrológii, veria horoskopom, poverám a dôležité rozhodnutia robia podľa konštelácie hviezd. V prípade zdravotných ťažkostí navštevujú rôznych liečiteľov, ktorí sú nástrojmi pôsobenia zlého ducha. Sú aj takí, ktorí v honbe za kariérou, peniazmi, mocou a úspechom zasväcujú svoj život diablovi, aby dosiahli zvrátenú sexuálnu rozkoš, moc nad inými alebo bohatstvo.

Ak človek začne dôverovať okultným silám, automaticky odmieta Boha a evanjelium. Takýto postoj vedie k tomu, že človek sa zmení na diablovho otroka. V zosvetštenej a pohodlnej spoločnosti, v ktorej víťazí nemravnosť, rozvody, interrupcia, eutanázia, klamstvo a úplatkárstvo a kostoly zívajú prázdnotou, sa okultizmus teší veľkej popularite. Od ateizmu ľudia ľahko prechádzajú k viere v okultizmus, k sektárstvu, poverám, orientálnym kultom, modloslužbe, ba až k satanizmu.
Historické údaje poukazujú na úzku spojitosť medzi národným socializmom, marxizmom a démonológiou. Zakladatelia komunizmu Marx, Engels, Lenin a Stalin sa venovali okultizmu a boli pod diablovou nadvládou. Podobné zväzky s diablom mali aj Hitler a jeho spoločníci, ktorí sa tiež venovali okultným praktikám.

Okultizmus je diablovo náboženstvo a človek, ktorý sa mu venuje, je otrokom zlých duchov. Dejiny vyvoleného národa, ako aj dejiny celého ľudstva nám jasne ukazujú, že vždy, keď sa ľudia odvrátili od pravého Boha, upadli do najprimitívnejšej modloslužby. Existuje istá zákonitosť: každý úpadok nábožnosti sprevádza nárast poverčivosti a praktizovanie rôznych foriem okultizmu.
Okultizmus je spojený s vierou v existenciu duchovných síl alebo energií, pomocou ktorých človek môže poznať budúcnosť, získať zdravie, úspech alebo mimoriadne schopnosti na ovládanie a manipulovanie iných ľudí. Záujemca o toto tajomné poznanie musí najskôr prejsť procesom iniciácie, počas ktorého sa venuje rôznym okultným praktikám: zaklínaniu, cvičeniam, meditáciám a pod. Ľudia venujúci sa okultizmu môžu nadobudnúť schopnosti, ktoré im umožnia čítať myšlienky iných ľudí, predvídať budúcnosť, pôsobiť na iných, manipulovať ich, materializovať predmety, nadväzovať kontakt so zosnulými (v skutočnosti ide o kontakt so zlými duchmi, ktorí napodobňujú duše zosnulých). Títo ľudia sa takto nevedomky otvárajú na zákerné pôsobenie zlých duchov, ktorých nedokážu ovládať. Takto sa dobrovoľne odovzdávajú pod desivú nadvládu zlých síl.

Diabol pracuje ako úžernícka nebankovka, požičia rád, aby časom získal všetko

Rozhovor s generálnym vikárom Trnavskej arcidiecézy a riaditeľom ABÚ Petrom Šimkom o nástrahách a omyloch týkajúcich sa 1. prikázania Ja som Pán Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal 

V rozhovore sa dozviete:
– čo je modla a akým spôsobom človeka zotročuje,
– či sú veštci len zruční manipulátori alebo skutočne spolupracujú so zlými duchmi,
– čo si človek spôsobuje poverami, magickými, okultnými a ezoterickými činnosťami a predmetmi,
– ako sa magický rituál odrazí v živote človeka, ktorý si zaň zaplatí, aby tak zlikvidoval konkurenciu,
– aký je rozdiel medzi čiernou a bielou mágiou.

Prvé prikázanie Desatora zásadne ovplyvňuje ďalších deväť. Ako možno najlepšie pochopiť toto prepojenie?

Božie prikázania vytvárajú pyramídu zloženú z desiatich poschodí, pričom prvé prikázanie je podstava. Ak naruším podstavu, tak sa mi zosype alebo oslabí stavba ostatných deviatich poschodí. Takýmto spôsobom sú aj prikázania vzájomne prepojené.

Desať Božích prikázaní je vlastne jedno prikázanie rozdelené do desiatich kapitol: „Ja som Pán, Boh tvoj.“ To, že Pán je mojím Bohom, sa prejavuje dodržiavaním všetkých desiatich prikázaní. Prvé prikázanie sa teda začína až od slov „nebudeš mať iných bohov okrem mňa“.

Proti prvému prikázaniu sa prehrešujeme oveľa častejšie, než by sme si mohli myslieť. Ktoré hriechy sem spadajú?

Je pravdou, že proti prvému prikázaniu sa prehrešujeme najčastejšie. Už prví rodičia si chceli vytvoriť svoj svet a svoje pravidlá nezávislé od Boha podľa vzoru pokušiteľa. Neverili Bohu, že im chce dobre. Ak neveríme pravému Bohu, začneme si vytvárať svojho boha či bohov.

Hriechy proti prvému prikázaniu vyjadrujú tento stav človeka. Boh už nie je na prvom mieste. Človek zanedbáva modlitbu, je lenivý do vzťahu s Bohom alebo má odpor voči nemu. Modlitba sa stáva bezduchým recitovaním či monológom. Osobitnými hriechmi v týchto súvislostiach sú čierna a biela mágia, poverčivosť, nosenie amuletov, veštenie a podobne.

Čo všetko môže byť pre človeka bohom, teda modlou?

Všetko to, čo má vo svojom živote na prvom mieste. To, na čo najviac myslí, o čom sníva, čomu venujeme energiu. Tomu bohu slúži a sa klania.

Modlami či bohmi sú aj závislosti od alkoholu, drog, sexu, porna, hier, závislosť od kariéry, popularity, moci, slávy či peňazí, nakupovania, spôsobu obliekania, peňazí. Môže to byť aj závislosť od toho, kto si čo o mne myslí, alebo aj nenávisť alebo zranenie, okolo ktorého sa stále točíme.

Povery ničiace rodiny

Jozef Maretta

Cirkev požehná manželov a jedna z prvých vecí čo zažijú, sú črepy, ktoré majú priniesť šťastie. Manžel ich zametá, aby sa nerozleteli. Keď sa rodine narodí bábätko, dajú mu na rúčku červenú šnúrku, aby nemalo „z očí“ a niekto ju potom nosí celý život. V čase Pamiatky zosnulých si deti obliekajú Halloweenske kostýmy a mládež chodí do upírskych klubov. Ako sa správajú aj kresťanské rodiny v piatok trinásteho?… niekto rodinu ničí.

Kniha obsahuje modlitby veriacich proti Ničiteľovi.

Jozef Maretta je gréckokatolícky kňaz, pôsobí ako exorcista.
Počet strán: 88 strán
Väzba: brožovaná
Jazyk: slovenský jazyk
Rok vydania: 2013