Odpoveď Cirkvi na fenomén zlého vo svete

Zlorečenie, veštenie, špiritizmus, mágia…, okultné praktiky na území Slovenska…

Určite skoro všetci ste sa v živote stretli s tým, že vám pri rozprávaní o svojom živote váš priateľ z ničoho nič trikrát zaklopal na najbližšie „drevo“ s poznámkou: „Musím zaklopať, aby to ostalo tak!“

Alebo prídete niekam do rodiny, kde slovná kombinácia pri náhlej nevoľnosti niektorého člena ich rodiny znie: „Počkaj, uvarím ti uhlíkovú vodu!“ To všetko je mágia!
Táto mágia sa veľmi často praktizuje aj v našej farnosti a praktizujú ju mnohí naši „mladí“ farníci. Na podnet jednej našej farníčky sme sa rozhodli v našom farskom časopise uverejniť časť tejto problematiky z knihy „Odpoveď Cirkvi na fenomén zlého vo svete, ktorej autorom je ThDr. ICLic. PaedDr. Jozef Maretta, PhD.

Mnohí ľudia, praktizujúci bielu mágiu, o sebe a o bielej mágii tvrdia, že slúži na odvrátenie zla, zlepšenie vzťahov, uzdravuje. Čiže biela mágia má dobré ciele a praktizujú ju z lásky k blížnym. Vyzerá nevinne a práve preto môže zmiasť aj veriacich, ba aj kňazov, ak nevedia, s čím majú dočinenia.

Človek praktizujúci bielu mágiu, pri pohľade na neistého človeka povie ako prvé: „Ja nemám nič do činenia s diablom. Mám iba prirodzene‘ dary a pomocou nich vám chcem pomôcť1. Tiež sa často oháňajú slovami ako je exorcizmus, Svätý Duch, charizma a pritom mnohí z nich sa tvária ako praktizujúci kresťania. Chodia na bohoslužby a pritom sa v skrytosti venujú mágii. Pod rúškom kresťanov sa skrývajú možno vedome a možno nevedome služobníci zlého. Pán Ježiš nás varuje pred týmito ľuďmi, ktorí budú robiť aj divy, keď hovorí: „ Vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možne‘, aj vyvolených“ (pórov. Mk 13, 22). A na inom mieste: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: »Ja som mesiáš. «A mnohých zvedú“ (pórov. Mt 24, 4 – 5).
Osobitne sa chcem venovať zlorečeniu, objasniť tento pojem a typy zlorečenia, ako aj prípady, v ktorých ho Pán vypočuje a potvrdí.

„Zlorečenie“ je prianie zla inému človeku. Je to vlastne kliatba. Zlorečenie je urážkou Boha a zároveň je to hriech proti blížnemu. Človek, ktorý žije pod Božou ochranou, modlí sa a pristupuje k sviatostiam, sa nemusí báť zlorečenia. Zlorečenie skôr ubližuje človeku, ktorý zlorečí, ako tomu, proti komu je zlorečenie namierené. „Boh je darcom požehnania a nie zlorečenia. Preto nikdy nevenuje pozornosť zlorečeniu, ktoré ľudia zvolávajú na niekoho iného.

No existujú dva prípady, o ktorých hovorí aj Božie slovo, kedy by sa človek mal obávať, či ich Boh skutočne nevypočuje a nepotvrdí.

Zlorečenie zo strany rodičov:

Prvý prípad, v ktorom Pán môže zlorečenie potvrdiť, je, „keď niektorý rodič v návale zúfalstva zlorečí svojmu potomkovi. Takéto zlorečenie môže Pán potvrdiť a môže sa tak zlorečenie vyplniť aj v živote detí.
 

Odpoveď Cirkvi na fenomén zlého vo svete

Tarotové karty a ich nebezpečný vplyv

Veštenie pomocou tarotových kariet alebo iných predmetov je vždy vážnym porušením prvého prikázania a prejavom nedôvery v Boha. Tento hriech otvára človeka pre pôsobenie démonických síl.

Veštenie z tarotových kariet sa rozšírilo v osemnástom storočí, okrem iného aj v slobodomurárskych bratstvách. Podľa slobodomurárov pochádza tarot zo staroegyptských presvedčení, ale spája sa aj so židovskou kabalou. Je to syntéza mnohých okultných a ezoterických tradícií. K jeho rozvoju prispeli známi slobodomurári, okultisti a satanisti. Tarot sa nazýva Satanova biblia.
Otec Aleksander Posacki uvádza: „Nie je náhoda, že v štruktúre tarotu existujú nekresťanské alebo dokonca protikresťanské tradície. Boli zaznamenané a odovzdané ďalej. Toto nahromadenie zlých symbolov vytvára určitú moc, ktorú mnoho ľudí cíti.“
Symbol v činnosti týchto duchovných tradícií je realistický. Ovplyvňuje a mení vedomie, alebo ho skôr otvára silám neznámeho pôvodu. Táto symbolika je úvodná (iniciačná). Je to posolstvo špecifickej, ale temnej spirituality.
Exorcisti varujú
Exorcisti jednoznačne varujú pred veštením, zdieľajúc svoje skúsenosti zo svojej služby. Otec Andrzej Grefkowicz, exorcista Varšavskej arcidiecézy, učí: „Účinnosť veštcov nie je ani prirodzenou ľudskou zručnosťou […], ani nepochádza od Boha […]. Takže kto siahne po veštení, vrátane tarotu, siahne po satanovi. […] Za svoje „služby“ musí bohužiaľ draho zaplatiť. Človek platí útlakom, posadnutosťou, niekedy chorobami a nakoniec obmedzením vlastnej slobody. A najvážnejším dôsledkom je strata vzťahu s Bohom.“

Okultizmus a jeho praktiky

ODPOVEĎ CIRKVI NA OKULTIZMUS V NAŠOM PROSTREDÍ
Tieto všetky praktiky sú zlé a nezlučiteľné s kresťanským presvedčením. Ak sa v tomto nájdeš na konci máš riešenie. Prijmi toto za svoje a ohlasuj zo striech !!!

1. ŠPIRITIZMUS (vyvolávanie duchov zomrelých)
• špiritistické seanse
• využívanie média, tranzu
• sklenená guľa, fľaša
• psychokinéza, telekinéza – pohybovanie, miznutie, objavovanie sa predmetov
• levitácia, sublevitácia – vznášanie sa predmetov, príp. ľudí
• automatizmy, automatické písanie – bez predbežného cvičenia a mimo ľudskú vôľu
• planžeta – srdcovitý alebo oválny kus dreva na dvoch kolieskach a ceruzka schopná písať bez pomoci ruky
• pohybovanie stolom – osoby sú zhromaždené okolo stola a dotýkajú sa stolnej dosky ľahko prstami, akonáhle sa stôl pohne, začne sa hovoriť abeceda
• Quija-Brett – na doštičke sú písmená abecedy a slová ÁNO a NIE so zatvorenými očami sa položia ruky na pohár a ten sa pohybuje od písmena k písmenu
• Zjavovanie hlasu – na magnetofónovej páske alebo cez rádio
• Fluidné alebo astrálne telo – vystupovanie z tela, dívanie sa naň zhora
 

Biblia o špiritizme:
Lv 19, 31: „Neobracajte sa na vyvolávačov duchov a na veštcov! Nevypytujte sa ich, poškrvnili by ste sa tým. Ja, Pán, som váš Boh!“
Dt 18, 11n: „Nech niet medzi vami nikoho … kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí.“
Lv 20, 6: „A osobu, ktorá sa obráti na vyvolávačov duchov a na veštcov a bude s nimi modlárčiť, proti takej osobe obrátim svoju tvár a vyhubím ju z jej ľudu.“
Lv 20, 27: „Ak niektorý muž alebo žena bude mať v sebe schopnosť vyvolávať duchov alebo schopnosť vykladačstva, musia umrieť. Ukameňujú ich a ich krv bude na nich.“
Iz 8, 19n: „Keď vám povedia: „Dopytujte sa u čarodejov a veštcov, čo šuškajú a šepocú;či sa nemá národ dopytovať u svojho boha, o živých u mŕtvych?“ K náuke a ku svedectvu! Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet svitania. Bude chodiť v nej(v krajine) ochabnutý a hladný, a keď vylačnie, rozzúri sa a bude zlorečiť svojmu kráľovi a svojmu Bohu. A či sa obráti nahor, či sa pozrie na zem: hľa, úzkosť a tma a …
Rim 14, 8: „ … lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi. Či teda žijeme alebo umierame, patríme Pánovi.“
1 Tim 2, 5: „Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek
Jn 10, 7: „Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána

2. MÁGIA
BIELA– odvrátenie zla, zlepšenie vzťahov, uzdravenie
ŠEDÁ – zabrániť uzdraveniu, sexuálnej žiadostivosti alebo plodnosti
ČIERNA – prenasledovanie (často i sexuálne), spôsobiť chorobu alebo zabíjať
• amulety, talizmany pre šťastie, kamene, kryštály
• zarieknutie (aby sa odvrátil oheň, dobytok ochránil pred chorobou, zariekavanie bradavíc a iné)
• formulky a recepty pre zamilovaných
• zaklínanie, kliatie
• porobenie, odrobenie, hádzanie uhlíkov
• liatie vosku
• povery, poverčivé praktiky (čierna mačka, vedro, kukučka …)
• šťastné a nešťastné dni, šťastné a nešťastné čísla

Kresťan vs. veštenie, mágia a okultizmus: čo na to Boh a Cirkev

Exorcista o. Ľ. Petričko

Veľakrát hľadáme pomoc pri riešení našich problémov na takých miestach, ktoré súvisia s okultizmom a veštením, no s našou vierou však nemajú nič spoločné.

Exorcista o. ĽUBOSLAV PETRIČKO

O. Ľuboslav Petričko, exorcista Košickej eparchie v rokoch 2008 – 2020, nám v dnešnej časti relácie Čo na to Boh a cirkev porozpráva o tom, ako je to s okultizmom, veštením a mágiou. Je pre kresťanov mágia hriech?

Zdroj YouTube

Okultizmus – stručný prehled

1. Co je to okultismus?

Slovo „okultismus“ pochází z latinského „occultus“ – tajný, skrytý, utajený.

Okultismus představuje duchovní nauku („vědu“) spojenou se zvláštními schopnostmi, ve které lidé hledají buď poznání nebo moc z jiného zdroje než z Boha, a to tam, kde takové poznání nebo moc může pocházet pouze z Boha. Jde o tajnou nebo skrytou nauku, která se zabývá nadsmyslovými jevy, jež nelze vědecky vysvětlit. Každá okultistická nauka vychází z přesvědčení, že ve světě kromě racionálně poznaných sil existují ještě jiné neznámé síly, se kterými může člověk nějakým způsobem zacházet a je ovládat pomocí magie nebo tajné praktiky, a tak dosáhnout nadvlády nad lidmi nebo věcmi. Takovými praktikami za účelem tajného poznání nebo moci se lidé otevírají působení zlých duchů, i když si to neuvědomují a často mají pocit, že nedělají nic špatného. Všechny křesťanské církve považují jakékoli formy okultismu za hříšné a škodící člověku na jeho životní cestě. Písmo sv. Starého i Nového zákona v tomto mluví zcela jasně.
Teoretickým základem pro okultismus je esoterismus ( z řeckého „esoteros“ – uzavřený, vnitřní, vyhrazený několika jedincům). Esoterické učení je určeno zasvěcencům a uzavřeným skupinám. Zavazuje k uchování tajemství. Okultní praktiky se vykládají na základě zákonů esoterismu; okultismus je pak jako praktické dotažení esoterismu.
 

2. Proč se o něj zajímáme? Nehrozí dnes přílišná fascinace okultismem?

Církev se okultismem zajímá, protože musí. Mluvíme o něm, protože jsou jim fascinovaní lidé kolem nás, především mladí. Nehledě na to, že s touto problematikou se setkáme jak v Písmu sv. tak u církevních otců. Je to pokušení staré, jako lidstvo samo.
Okultní vlna – fascinace magií, satanismem, čarodějnictvím a esoterikou. Dokonce se magii a čarodějnictví přikládá jakýsi stupeň úctyhodnosti a vědeckosti. Většina mladých přichází do styku s tímto světem spíše ze zvědavosti, dlouhé chvíle nebo senzacechtivosti, jindy z touhy mít moc nad někým nebo nad něčím; skrze esoterickou a satanskou hudbu nebo drogy. Někdy je zájem o okultní praktiky vyprovokován vlastní nejistotou, strachem a hledáním vlastní identity, hledáním odpovědí na otázky po smyslu života. Okultní praktiky nabízejí odpovědi na otázky ohledně naší budoucnosti nebo nabízejí mimopřirozené (paranormální) schopnosti, a tím upoutávají pozornost mladých lidí.
 

Veštenie

Rovnako ako mágia, aj tento spôsob vyzvedania budúcnosti je prítomný takmer vo všetkých náboženstvách.

Jej úlohou je odhaľovať skryté veci, minulosti, súčasnosti a budúcnosti. Uskutočňuje sa rôznymi praktikami, v závislosti od kultúrnej tradície, pričom každá z nich sleduje osobitnú logiku a prostriedky. Tak rozlišujeme veštenie s pomocou: snov (oneiromancia), predtúch, mimovoľných pohybov tela, mediálnu posadnutosť, konzultáciu s mŕtvymi (nekromanciu), sledovania letu vtákov (ornitomancia),  vnútorností obetovaných zvierat, ich posledných predsmrtných pohybov, hracích kociek, čŕt pohybujúceho sa steblového zväzku, kárt (kartografia), čajových a kávových usadenín (tasseografia), lebky (frenológia), čísel (numerológia), prírodných a nebeských fenoménov (geomancia, a astrológia) a i.

Osobitným spôsobom sa vydeľujú tri spôsoby veštenia:
1. intuitívne veštenie – vychádza z neznámej schopnosti poznať informácie zo života klienta bez predchádzajúceho stretnutia, v zmysle božského vnuknutia. Tento spôsob veštenia je základom sledujúcich dvoch. Síce sa pokladá za najjednoduchší, no jeho vykonávateľov si v každom spoločenstve osobitne vážili. Prítomný bol aj v hasidickom judaizme, či u indických guru.
2. ovládnutie duchom – nejedná sa hneď o extázu, ako skôr o prijímanie a rozpoznávanie správ od ducha, či materiálneho sveta (vrátane zvierat), dokonca aj od druhých, náhodných ľudí. Znameniami sa chápu aj miesta náhodnej bolesti veštca, ako odpoveď na otázku.
K tomuto druhu veštenia sa rátajú aj starozákonní proroci, či dar jazykov. To však z nášho pohľadu nemôžeme pokladať sa veštenie, lebo, ak ide o pravý dar, uskutočňuje sa jedine z Božej milosti a na dobro spoločenstva. Prítomnosť týchto darov u ľudí je prejavom pôsobenia Ducha Sv. a charizmatického charakteru Cirkvi. Nemožno ho obmedziť, alebo označiť unáhlene za moc zlého.  Aj tu Cirkev, ako rozumná a trpezlivá matka, skúma pôvod a reguluje dar v spoločenstve. Ten istý, neobmedzený Boh môže udeliť dar, komu chce. Dôležité je však rozoznať a odlíšiť ho ako jeho dar na pozadí ovocia, skutkov a života obdareného.
3. veštenie múdrosti – je synkrétistickym spojením náboženstiev Blízkeho Východu (hlavne zoroastrizmu), judaizmu, rímskeho a gréckeho náboženstva. Ide o praktickú astrológiu.