Vlny okultných a na New Age založených liečebných metód sa šíria do kultúry v takej miere, že miera objektívneho myslenia a faktických údajov sa každým dňom znižuje. Tu je dobrý príklad:
„Predpokladá sa, že farba, ktorá vstupuje do očí, smeruje do podmozgovej žlazy, následne do epifýzy a potom do hypofýzy, ktorá reguluje produkciu hormónov. Pri spracovaní týchto informácií mozgom by tak mohlo dôjsť k bunkovým a hormonálnym zmenám.“ (Zdroj https://tinyurl.com/y99454r6 )
CANA: „Mohlo by dôjsť k bunkovým a hormonálnym zmenám?“ „Mohlo?“ Takto postavená formulácia nie je veľmi vedecká ani vecná.
Farba nás určite určitým spôsobom ovplyvňuje. Červená často zvyšuje chuť do jedla (preto sa často používa v reštauráciách), niektoré odtiene modrej a zelenej upokojujú, žltá povzbudzuje atď. Všimnite si však slovo „terapia“. Terapia znamená určitý druh liečby. Možno v psychologickom zmysle by niektoré farby mohli dočasne upokojiť, ale na tvrdenia uvedené vo vyššie uvedenom výroku sa zachádza dosť ďaleko.
A tento citát je z knihy s názvom „Požičala som si Dávidovu harfu“ od Rebeccy Lamarcheovej. Nemá to nič spoločné s Dávidom, jeho harfou ani s Bibliou.
Farebná terapia sa najčastejšie viaže na dva zdroje:
1) Viera v čakry
2) Viera vo vibračnú medicínu
