Uvoľniť putá (Steven Hassan)

Titul obsahuje 12 kapitol a je vhodne doplnený zoznamom centier pomoci, bohatým poznámkovým aparátom a podrobnou bibliografiou. Podľa Hassana (veriaceho žida) každý môže vyznávať takú vieru, akú chce. Nemôžeme hneď označiť skupinu za sektu len pre jej netradičnú vieru alebo praktiky. Žiadna skupina by sa ale nemala báť úprimnej kritiky svojich praktík. Autor nazval techniku nenásilného odchodu zo sekty Strategický interakčný prístup (SIP). Upozorňuje, že pri vstupe blízkeho do sekty sa to týka celej rodiny. Preto sa táto metóda orientuje na rast celej rodiny a podpornej siete, nie iba jej člena.
Pri SIP Hassan vychádza z tvrdenia, že skutočná láska (v rodine) je silnejšia ako láska podmienená (v sekte). Na začiatku opisuje vyhodnotenie celkovej situácie (typ sekty, miesto, hĺbka zmeny) a postupne pristupuje k tvorbe strategického interakčného tímu. Nemal by sa skladať len z rodiny, ale i priateľov či bývalých členov sekty. Najprv sa s rodinou analyzujú nesprávne názory na psychickú manipuláciu a pomáha sa samotným členom tímu, ktorí to potrebujú. To znamená, že keď chceme pomáhať druhým, musíme si najskôr vyriešiť svoje problémy. SIP učí ľudí etickou formou používať tie terapeutické praktiky, ktoré zneužívajú zhubné sekty neeticky, a podporuje u nich autonómne správanie, pričom zvýši ich sebaúctu.
Autor za jeden z najsilnejších nástrojov posilnenia tímu považuje modlitbu. Ako najúčinnejšiu techniku zhubných siekt vidí implantovanie fóbií, ktoré ľudí držia v sekte. Podmienkou pre skutočne účinnú pomoc je ich odblokovanie, lebo inak by celý proces nemusel byť úspešný. A to je aj hlavný rozdiel medzi výstupovým poradenstvom a SIP.
Potom, čo sa dozvieme, ako povzbudiť u blízkeho kritické myslenie, sa v poslednej kapitole dostávame k samotnej intervencii. V závere autor apeluje na ľudí, aby si všetci vzájomne pomáhali, lebo nikto dnes nemôže s istotou povedať, že zajtra to nebude práve on, kto bude potrebovať pomoc.

Určite by bolo vhodné knihu doplniť zoznamom odbornej literatúry o sektách, ktorá doteraz vyšla v Čechách a na Slovensku. Na uľahčenie orientácie v spleti termínov tu na rozdiel od amerického originálu chýba register. Myslím si, že zbytočne sa tu uvádzajú všetky americké kontakty; pre nášho čitateľa by boli prospešnejšie aktualizované kontakty na európske, prípadne tuzemské organizácie, ktoré pomáhajú obetiam siekt, resp. študujú tento fenomén. Taktiež by publikácia bola plynulejšia, keby sa poznámky uviedli priamo pod čiarou namiesto na konci knihy. Uvedené negatíva však nepochybne kompenzuje dôležitá úloha publikácie ako jediného aktuálneho zdroja vydaného v slovenčine. Okrem odborníkov je určená najmä pre zasiahnuté rodiny, ktorým poskytuje podrobný návod na to, ako sa vymaniť zo závislosti od zhubných siekt. Rovnako ale môže plniť dôležitú úlohu prevencie pre širokú verejnosť.
 Recenzia prevzatá z:
http://www.rozmer.sk/sk/articles/show/167