Bez strachu
Život v posväcujúcej milosti je najlepšou ochranou pred zlým duchom. Pravidelná spoveď a časté prijímanie svätého prijímania je recept na večný život. Samozrejme, že prijímanie sviatostí nemožno magicky považovať za nejakú automatickú ochranu pred nešťastím (to isté platí pre nosenie medaily alebo kríža, modlitby, bohoslužby atď.).
Podstatou sviatostného života je prehĺbenie viery a vzťahu s Pánom Bohom, skutočné otvorenie srdca milosti, ako aj pokorné prijatie Božej pomoci v boji proti hriechu. Silou Pána Ježiša môžeme zvíťaziť nad zlým duchom a zvíťaziť nad hriechom prítomným v našich životoch .
Sväté písmo ukazuje, že Kristus nemohol urobiť zázrak len tam, kde nenašiel vieru u ľudí (porov. Mk 6, 5), a naopak – keď niekoho uzdravoval, často hovoril „tvoja viera ťa uzdravila“ (Mt 9, 22). Mk 5, 34; Lk 7, 50; 8, 48; porov. Mk 10, 52; Lk 17, 19; 18, 42).
Človek sa musí obrátiť k Bohu, priľnúť k Nemu. Lebo Boh nerobí nič proti vôli človeka. On najlepšie pozná srdce človeka a nedá sa oklamať vonkajším vzhľadom. Na jednej strane, keď niekto chodí napríklad do kostola, ale navštevuje aj spiritualistické seansy, nebude chránený pred silným vplyvom démonov. Ako učí Sväté písmo: „Nemôžete piť kalich Pánov aj kalich zlých duchov. Nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na pri stole zlých duchov.“ (1 Kor 10,21).
Na druhej strane, keď sa človek zapletie do hriechu okultizmu, ale robí pokánie a túži sa vrátiť k Bohu, dostane Božiu pomoc. Boh vidí prvý pohyb ľudského srdca smerom k dobru skôr, ako sa objavia jeho vonkajšie prejavy, a o to tvrdšie bojuje, aby vyslobodil dušu takého človeka zo satanových pazúrov.
Ako sa brániť?
Vzhľadom na prefíkanosť zlých duchov a narastajúcu prítomnosť okultného obsahu v masovej kultúre môže vzniknúť otázka, ako proti takejto vlne zla bojovať. Ako odpoveď môže slúžiť úryvok z Pastoračnej nóty Toskánskej biskupskej konferencie o mágii a démonológii z roku 2008.
„Integrované poznanie Evanjelia a stretnutie s Ježišom zažitým v Cirkvi, Jeho nevesty, ponúka najlepší liek na takéto formy novopohanstva. Veriaci však musia byť evanjelizovaní primeraným spôsobom na základe viery vo vzkrieseného Pána, v prijímaní jeho slova a jeho sviatostí a v autentickej skúsenosti modlitby a cirkevného života. Kristus, ktorý je prítomný v spoločenstve Cirkvi a dáva sa v podobe chleba, je skutočným pokrmom večného života a spoľahlivou ochranou proti silám zla. Na inom mieste poznámky biskupov Toskánska zdôrazňujú:
„Skutočný zmysel pre vieru nepotrebuje odkázanosť na okultné praktiky. Prax opísaná v evanjeliu vyžaduje jednoduché stretnutie s Ježišom, Pánom a Majstrom, a vyhýba sa hľadaniu „výnimočnosti“. Viera v Ježiša, obrátenie sa podľa jeho slova a kráčanie v jeho šľapajach v spoločenstve s celou Cirkvou je základným vzorom neustálej obnovy a pokroku .
Posolstvo evanjelia smeruje Pán Ježiš ku každému človeku. Takže to môže implementovať každý. Dosiahnutie spásy nevyžaduje od človeka žiadne mimoriadne schopnosti ani pomoc prostredníkov špecialistov, vyžaduje si len podriadenie sa pôsobeniu Božej milosti.
Biskupi z Toskánska, konfrontovaní s účinkami mágie, rázne tvrdia: „Kto objavil Ježiša Krista, nemusí hľadať spásu inde. Je jediným a autentickým Vykupiteľom človeka a sveta.
Zdroj: trwajciewmilosci.pl